Prečo musíme o domácom násilí hovoriť skôr, než padne prvá rana

Domáce násilie sa nezačína fyzickým útokom, ale nenápadnou stratou istoty, strachom a postupným preberaním kontroly. Napriek tomu v spoločnosti stále pretrváva mýtus, že pokiaľ „netečie krv“, nejde o skutočný problém.

Vladimír Borský, vedúci odborného centra na NEWTON University, lektor manažérskych predmetov a predseda organizácie Neodkládej to, pracuje s obeťami domáceho násilia od roku 2009. V článku upozorňuje na to, že domáce násilie je dlhodobý proces, ktorý sa často odohráva skryto a bez viditeľných stôp. Často sa maskuje starostlivosťou, ochranou alebo snahou „mať veci pod kontrolou“ a postupne prerastá aj do ekonomického a sociálneho obmedzovania.

Borský sa opiera o údaje európskych a medzinárodných inštitúcií, podľa ktorých má s niektorou z foriem domáceho násilia skúsenosť každá tretia žena a každý štrnásty muž. Najčastejšou formou je psychické násilie a tzv. donucujúca kontrola, ktorá postupne narúša autonómiu obete.

Súčasťou článku je aj predstavenie preventívnych a podporných projektov, na ktorých sa podieľajú študenti a odborníci z NEWTON University a ktoré cielia najmä na mladú generáciu. Text zdôrazňuje, že bezpečie sa začína včasnou reakciou a že vyhľadanie pomoci ešte pred eskaláciou násilia môže byť kľúčovým krokom k jeho zastaveniu.

Viac v článku