Približne 40 % všetkých zahraničných študentov tvoria študenti zo Slovenska, teda asi 22–23 tisíc osôb. Vzhľadom na spoločnú históriu, jazykovú blízkosť a kultúrne prepojenie je tento vysoký podiel pochopiteľný. Zároveň to však znamená, že významná časť „internacionalizácie“ českých vysokých škôl má skôr regionálny než globálny charakter.
Približne 30 000 zahraničných študentov v Česku pochádza z krajín Európskej únie, pričom mimo Slovenska ide už len o relatívne malý podiel. Študenti z ostatných členských štátov EÚ tvoria približne 2–3 % všetkých vysokoškolských študentov v Českej republike. Študenti z krajín mimo EÚ predstavujú približne 8 % všetkých študentov vysokých škôl.
Práve študenti z tzv. tretích krajín narážajú na najvýraznejšie bariéry. Česká republika má v porovnaní s viacerými inými európskymi krajinami veľmi prísny a administratívne náročný vízový režim. V praxi to znamená, že aj kvalitní a starostlivo vybraní uchádzači často nemajú možnosť podať žiadosť o študentské vízum včas – v niektorých prípadoch sa dokonca nedostanú ani k termínu na ambasáde.
Na NEWTON University vnímame internacionalizáciu ako dlhodobú strategickú prioritu. Zahraniční študenti dnes tvoria približne 11 % našej študentskej populácie a študujú u nás v česky aj anglicky vyučovaných programoch. Pochádzajú z veľmi rozmanitých regiónov – od Európy cez Severnú a Južnú Ameriku až po Áziu, konkrétne od Kanady a Čile až po Vietnam či Filipíny.
Našou ambíciou je postupne prekročiť hranicu 30 % zahraničných študentov, pretože veríme, že medzinárodné a kultúrne pestré prostredie je kľúčové pre kvalitné vzdelávanie v oblasti biznisu, manažmentu a leadershipu. Zároveň sa však aj na NEWTONE opakovane stretávame s tým, že starostlivo vybraní a vysoko motivovaní uchádzači z tretích krajín sa k nám pre vízové bariéry vôbec nedostanú.
Je dôležité zdôrazniť, že mobilita študentov nie je klasickou migráciou. V medzinárodnom kontexte sa čoraz častejšie chápe ako strategický nástroj na získavanie talentov. Študenti prichádzajú študovať, získavajú kvalifikáciu, prispievajú k akademickému prostrediu a často sa následne uplatňujú na trhu práce v hostiteľskej krajine. Na túto skutočnosť dlhodobo upozorňuje aj Národná ekonomická rada vlády (NERV) v súvislosti s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov v českej ekonomike. NERV odporúča zvýšiť podiel zahraničných študentov až na 50 %.
Téma internacionalizácie vysokého školstva je dlhodobo diskutovaná aj na úrovni Českej konferencie rektorov. Z pohľadu Komory súkromných vysokých škôl, kde je naša rektorka Anna Plechatá Krausová podpredsedníčkou, je získavanie zahraničných študentov – najmä z krajín mimo Európskej únie – kľúčovou strategickou témou. Súkromné vysoké školy podliehajú pri prijímaní zahraničných študentov prísnej regulácii a túto zodpovednosť berú veľmi vážne. O to problematickejšie je, keď systémové bariéry na úrovni vízovej politiky znemožňujú príchod študentom, ktorí už prešli náročným akademickým výberom – tak pre nich samotných, ako aj pre univerzity.
Zahraniční študenti zároveň prinášajú vysokým školám niečo, čo sa nedá vyjadriť iba finančne: rozmanitosť pohľadov, skúseností a spôsobov myslenia, ktoré sú nevyhnutné pre kvalitnú výučbu, kritické myslenie a inovácie. Bez skutočnej globálnej rozmanitosti len ťažko vzniká prostredie, ktoré pripravuje študentov na realitu dnešného prepojeného sveta.
Ak chce Česká republika dlhodobo posilňovať svoju konkurencieschopnosť, bude musieť k zahraničným študentom pristupovať systematickejšie – nie ako k problému, ale ako k investícii do budúcnosti.
