Strategický leadership v rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajinách

Pojem „strategický leadership” sa výrazne presadzuje na prelome 20. a 21. storočia, keď klasické manažérske prístupy prestávajú stačiť prostrediu rýchlo sa meniacej globálnej ekonomiky. Ako uvádza IMD Business School (IMD, 2023), tradičný manažment založený na plánovaní, kontrole a optimalizácii procesov nedokázal reagovať na dynamiku technologických zmien, geopolitickú volatilitu a nové spoločenské tlaky. Firmy potrebujú lídrov, ktorí vedia formulovať smer, preniesť ho do konkrétnych rozhodnutí a zároveň nadchnúť ľudí, aby tento smer prijali za svoj.

Podľa doc. Emila Velinova, Ph.D., garanta anglického MBA programu Strategic Leadership na NEWTON University, predstavuje strategický leadership kombináciu dlhodobej vízie, hodnotového ukotvenia a práce s kultúrou. Líder nie je len ten, kto rozhoduje. Je architektom prostredia, ktoré dáva ľuďom zmysel, umožňuje im prevziať zodpovednosť a podporuje ich iniciatívu. Prepojenie vrcholovej stratégie a kontinuálnej práce s ľuďmi v tíme je to, čo odlišuje strategický leadership od tradičného manažmentu orientovaného iba na výkon.

Vysoká regulácia, vysoké nároky

V rozvinutých ekonomikách, typicky v západnej Európe, USA, Kanade alebo Japonsku, je strategický leadership formovaný prostredím silnej konkurencie, vysokej regulácie a pokročilej inštitucionálnej kvality.

Výskumy OECD (OECD Employment Outlook, 2024) potvrdzujú, že hlavnými výzvami lídrov v rozvinutých ekonomikách sú:

• tlak na inovácie
• rýchla digitalizácia a automatizácia
• rastúce požiadavky regulátorov, najmä v oblasti ESG
• starnutie populácie a meniaci sa trh práce
• potreba riadiť komplexnú sieť stakeholderov

Strategické riadenie sa preto opiera o dáta, prediktívne modely a scenárové plánovanie. Líder musí zvládnuť nielen vlastný timemanagement, ale aj ekosystém, v ktorom funguje. Silná corporate governance je štandardom, nie výnimkou. Boardy podľa Harvard Business Review (HBR, 2022) fungujú ako skutoční partneri v dlhodobom smerovaní firmy a zohrávajú kľúčovú úlohu v inováciách aj regulácii rizík.

Strategický leadership v rozvinutých krajinách stojí na profesionalizácii, transparentnosti a schopnosti kombinovať tlak na výsledky s dlhodobým, zodpovedným prístupom k vedeniu ľudí.

Prostredie, v ktorom rozhoduje adaptabilita a osobná autorita

V rozvíjajúcich sa krajinách je realita odlišná. Trhy rozvojových ekonomík sa vyznačujú slabšími inštitúciami, nestabilným právnym prostredím, vyššou mierou korupcie (Transparency International, 2025) a obmedzenými zdrojmi.

Výskumy Svetovej banky a IFC (IFC Corporate Governance in Emerging Markets, 2023) ukazujú, že strategický leadership je tu často osobnejší, intuitívnejší a oveľa viac prepojený s úlohou jednotlivca. 

Tam, kde nefungujú silné formálne inštitúcie, nastupuje:

• osobná dôvera
• vzťahová autorita lídra
• schopnosť ovplyvňovať neformálne štruktúry
• rýchla adaptácia na náhle zmeny prostredia
• improvizácia a podnikavosť
• flexibilita v rozhodovaní

Strategická vízia tu nie je len dokument schválený boardom. Je to praktický nástroj prežitia a rastu, kompas, ktorý pomáha udržať smer v prostredí, kde sa pravidlá menia rýchlo a často bez varovania.

Štúdia Kebedeho (Cogent Business & Management, 2024) potvrdzuje, že lídri v rozvíjajúcich sa krajinách musia kombinovať krátkodobé operatívne reakcie s dlhodobým budovaním kompetencií a firemnej kultúry, inak organizácie strácajú stabilitu.

Rozdielne trhy, rozdielne správanie

Rozdiely medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami možno vysvetliť tromi kľúčovými faktormi:

1. Inštitucionálne prostredie

Podľa World Bank Governance Indicators (2024) je kvalita inštitúcií zásadným determinantom spôsobu, akým organizácie prijímajú strategické rozhodnutia.

• V rozvinutých krajinách lídri fungujú v stabilnom a predvídateľnom prostredí.
• V rozvíjajúcich sa krajinách musia často kompenzovať slabiny inštitúcií vlastnou kreativitou, vplyvom a osobnou autoritou.

2. Kultúrny kontext

Hofstede Insights dlhodobo ukazuje, že krajiny s vysokou mocenskou vzdialenosťou a kolektivistickou kultúrou prirodzene smerujú k direktívnejším štýlom vedenia (Velinov et al., 2024). Krajiny s nízkou mocenskou vzdialenosťou preferujú participatívny prístup.

3. Corporate governance

Podľa Candriam Research (2023) governance v rozvíjajúcich sa ekonomikách často funguje len formálne. Kľúčové rozhodnutia držia v rukách vlastníci alebo rodiny, čo prirodzene mení úlohu lídra aj správnej rady. V rozvinutých krajinách je governance institucionalizovanejšia a jasne oddelená od vlastníctva.

Rozdiely sa postupne stierajú

Napriek odlišnostiam globalizácia, digitalizácia a rastúci tlak na zodpovedné riadenie spôsobujú, že strategický leadership sa čiastočne zjednocuje.

V oboch typoch ekonomík sa objavujú podobné kompetencie:

• orientácia na dáta
• práca s ESG
• schopnosť viesť hybridné a globálne tímy
• riadenie reputácie
• budovanie koalícií v rámci širšieho ekosystému

Firmy napojené na globálne dodávateľské reťazce alebo investorov musia spĺňať medzinárodné štandardy, bez ohľadu na krajinu pôsobenia.

Čo z toho vyplýva pre slovenských a českých manažérov

Slovensko aj Česká republika stoja medzi dvoma svetmi. Majú vyspelé inštitúcie v európskom kontexte, ale zároveň skúsenosť transformácie, odlišné kultúrne vzorce a špecifické prostredie strednej Európy.

Podľa doc. Velinova je práve táto pozícia dôvodom, prečo je strategický leadership pre regionálnych lídrov kľúčový:

Firmy aj manažéri sa môžu inšpirovať v oboch svetoch. Z rozvinutých ekonomík môžu prevziať komplexné riadenie, zodpovednosť a prácu s dátami. Z rozvíjajúcich sa trhov zas adaptabilitu, pružnosť a schopnosť konať aj v neistých podmienkach.

Záverom

Strategický leadership nie je voliteľný. Je to základná kompetencia organizácií fungujúcich v svete neustálych zmien. Zatiaľ čo v rozvinutých ekonomikách pomáha lídrom zvládať komplexitu, v rozvojových regiónoch podporuje flexibilitu a prežitie. V oboch prípadoch rozhoduje o tom, či organizácia dokáže dlhodobo rásť, adaptovať sa a zostať relevantná.

Strategický líder je ten, kto dokáže spojiť smer s ľuďmi, víziu s realitou a komplexitu s jednoduchosťou, ktorá je zrozumiteľná celému tímu. A práve to je kompetencia, ktorú bude podnikateľský aj verejný sektor v nasledujúcich rokoch potrebovať najviac.

Článok zohľadňuje perspektívu doc. Emila Velinova, Ph.D., garanta MBA programu Strategic Leadership na NEWTON University, a opiera sa o výskumy OECD (2024), IMD (2023), World Bank Governance Indicators (2024), Harvard Business Review (2022), IFC (2023), Candriam Research (2023), Velinov et al., (2024), a Cogent Business & Management (2024).