Marian Jelínek: Prestaňme deťom zametať cestičky, potrebujeme setsakramentskú odolnosť

Meno Mariana Jelínka si mnohí spájajú predovšetkým s hokejom. Bývalý tréner českej hokejovej reprezentácie, s ktorou sa stal majstrom sveta, a tiež HC Sparta, má však omnoho širšie portfólio než len trénerstvo.

Venuje sa individuálnemu koučingu športovcov, prednáša, píše knihy a učebnice a vedie motivačné kurzy pre športovo nadané deti. Inšpiráciu čerpá z kníh a cestovania. Od trénerstva postupne presunul pozornosť k štúdiu „psychickej laboratória“ vo vrcholovom športe. Akým tlakom dnes športovci čelia a prečo prestať zametať deťom cestičku? Dozviete sa v rozhovore. Marian zároveň predstaví študijný program MSc Mentálny koučink v športe a businesse, ktorého je garantom.

Roky koučujete ľudí, ale kto koučuje vás?

Najviac ma koučujú knihy. Tiež cestovanie, príroda alebo pobyt v kláštore. Svojho kouča nemám. Keď som bol malý, fungoval ako môj mentor otec. Najdôležitejšie sú však pre mňa knihy. Väčšinou čítam päť až šesť kníh naraz. Ide o knihy z oblasti psychológie alebo napríklad neurológie. Na stole mám Junga, Františka Koukolíka, Ivana Černohorského, Radkina Honzáka. Čo sa týka cestovania, chodím do oblastí s ekonomickou núdzou: Amazónia, Guatemala, Mexiko, Srí Lanka, Čína a teraz sa chystám napríklad do Himalájí.

Musí mať človek v sebe nejaký predpoklad, aby mu cestovanie niečo naozaj dalo? Poznám veľa ľudí, ktorí sa zbalili na pol roka s tým, že sa všetko zmení, vrátili sa a všetko bolo rovnaké…

Myslím si, že sa musíme naučiť dívať, pozorovať, vnímať okolie, stíšiť sa a niekedy aj len tak lelkovat. Človek by mal mať čo najbohatší vnútorný svet. Čím viac toho viem, tým silnejšie dokážem daný okamih vstrebať. Ak pôjdem lesom a nebudem poznať žiadny druh stromu, motýľa či rastliny a niekto sa ma spýta, kde som bol, poviem: v lese. A čo tam bolo? No nič, stromy. Keď o lese niečo viete, máte omnoho pestrejšie vnemy, vďaka čomu daný okamih prežívate intenzívnejšie a dokážete si predstaviť viac súvislostí: tu rastú hraby, pretože je tu vlhko. Veľa ľudí cestuje po svete a neuvedomuje si, že poznanie miesta, kam idem, mi dáva oveľa silnejší zážitok. Preto je dôležité vzdelanie a informovanosť v kombinácii s prežitkom. Musí to byť v symbióze. Ak budem mať len poznatky, budem neplodný teoretik, ak len prežitky, slepý praktik.

Marian Jelínek je garantom unikátneho MSc programu Mentálny koučink v športe a businesse

Myslíte si, že túto vnímavosť možno nacvičiť? Často sa ľudí pýtam, ako bolo na dovolenke, a oni mi povedia: bol tam pekný hotel.

Myslím si, že je to vec každého z nás. Každý máme možnosť voľby a každý si tú slobodu vykladáme inak, žiaľ. Sloboda musí viesť k zodpovednosti. Ak mám zodpovednosť k sebe, k svojmu životu, k svojim deťom a k času, ktorý mám vymedzený a chcem ho prežiť čo najintenzívnejšie, mal by som o mieste, kde sa nachádzam, niečo vedieť. Ak však niekoho robí šťastným pekný hotel, je to jeho vec. Nechcem nikoho meniť, ja sám však taký byť nechcem.

Prečo sa veľa ľudí doslova naháňa za zážitkami, fotí, cestuje ako šialení, ale stále to nie je ono?

Bolo by dobré vysvetliť rozdiel medzi zážitkom a prežitkom. Prežitok je oveľa silnejší než samotný zážitok. Ak mám len zážitok, vidím okolo seba len kulisy, nevidím súvislosti ani prepojenie s prežitkom. Potom to vyzerá takto: boli sme pri vode, boli tam veľké vlny, jedlo bolo perfektné. Až na konci rozprávania zistíte, v akej krajine vlastne dotyčný bol. Opakujem však, nemôžem nikomu prikazovať, ako a čo má vnímať. To je vec každého.

Spomínali ste otca. V čom vás mentoroval? V športe?

Nie, práve naopak. Môj otec bol lekár, môj brat je lekár. Mama pracovala v zdravotníctve. Ja som sa vymkol. Otec potichu znášal, že robím vrcholový šport a študujem FTVŠ, ale neustále mi opakoval, že vzdelanie je nesmierne dôležité, preto som si dokončil aj prírodovedeckú fakultu. Neskôr, keď som si vrcholový šport užil so všetkým, čo k nemu patrí, aj vďaka Jaromírovi Jágrovi, zistil som, že chcem od života ešte niečo iné než len trénovať. Začala ma fascinovať psychika. Nechcel som opustiť vrcholový šport, ale zistil som, že tá psychická laboratórium vo vrcholovom športe je skutočne úžasná. Zmena intenzity emócií, raz vyhrávate, vzápätí prehrávate, alchýmia emócií, to si človek ani nevie predstaviť, čo všetko sa môže v tíme alfasamcov odohrávať. V bežnom živote to nie je také rýchle a dynamické.

Čo je kľúčovou témou mentálneho koučinku vo vrcholovom športe?

Vedieť pracovať s nechcenými myšlienkami. Sú to myšlienky, ktoré človek vlastne nechce a týkajú sa najmä strachu, respektíve kontroly emócií, motivácie, koncentrácie či sebavedomia. Dôležité je aj zvyšovanie psychickej odolnosti. V tejto dobe musíte byť sakramentsky odolní, už len preto, že digitalizácia umožňuje častejšie, rýchlejšie a silnejšie ataky ega športovca. Je to neuveriteľne škaredé a rýchle. Do piatich minút po zápase už máte hejty na Instagrame. Ten človek by to možno o šesť hodín napísal inak, ale má možnosť napísať to hneď a neudrží emócie na uzde. To je jeden z dôsledkov rýchlosti, klipovitosti a povrchnosti dnešnej doby a naše emócie to extrémne zaťažuje. Mnohí športovci mi potom hovoria: ja sa na to asi vykašlem, nestojí mi to za to, pozri sa, čo o mne tí ľudia píšu.

Študenti jediného programu svojho druhu v ČR pochopia mentálne bariéry športovcov a businessmana

Aká cesta sa ponúka na posilnenie psychickej odolnosti talentovaných detí?

Pre mňa je to cesta, ktorou sa snaží ísť Open Gate, a to nový školský predmet, ktorý by deti učil pracovať so svojím subjektívnym svetom a pripravoval ich na život v dnešnom svete. Napríklad, ako pracovať s neúspechom, stresom, nechcenými myšlienkami a emočnou inteligenciou. Vrcholoví športovci a manažéri často hovoria, že všetko je v hlave. Daniel Goleman, americký psychológ, píše, že dvadsať percent úspechu tvorí IQ a zvyšok EQ. Preto spolu s kolegyňou vytvárame učebnicu a ak to prejde, od septembra 2023 sa na Open Gate začne vyučovať nový predmet. Učitelia sa v tomto predmete budú ďalej vzdelávať. Ministerstvo školstva o tom hovorí už dlho, ale otočiť Titanic je, žiaľ, ťažšie, a Open Gate mi ponúkol túto spoluprácu.

A okrem novej učebnice?

Vytvárať psychicky aj fyzicky odolnejšiu populáciu. Rastie spotreba nielen antibiotík, ale aj antidepresív. Ak chcem, aby bolo dieťa otužilejšie, nepoznám inú cestu než ho postupne a s rozumom vystavovať chladu. Skrátka mu musím tú cestu v blahobyte trochu znepríjemňovať. Keď má dieťa určité návyky, má väčšie predpoklady, že bude fyzicky odolnejšie. Ak chceme zvýšiť psychickú odolnosť, mala by sa skončiť éra zametania cestičiek. Mali by sme cielene a s rozvahou dávať dieťaťu prekážky, aby sa ich naučilo prekonávať. Napríklad v športe musíme dieťaťu umožniť zažiť prehru. Neklamať mu a planým spôsobom ho netešiť. Nenechávajme deti neustále vyhrávať v člověče, lebo sú malé. Ani v živote vás predsa nikto nenechá vždy vyhrať. Existujú náročné výzvy a tým musíme čeliť. Musíme deti učiť, ako sa postaviť k prehre a neúspechu. Učiť ich, že chyba často bolí, ale je dôležitým momentom na ceste k cieľu a ukazuje nám, na čom ešte musíme pracovať.

Napísali ste knihu o strachu. Je to práve strach, čo ľudí brzdí najviac?

Ako sme už povedali, naše subjektívne svety sú zaťažované najmä nechcenými myšlienkami. Tie majú svoj pôvod predovšetkým v rôznych podobách strachu. Aj žiarlivosť, pýcha či hnev sú v konečnom dôsledku strachom o niečo alebo o niekoho. Je potrebné si uvedomiť, že existujú dva typy strachu: strach o život, ktorý nám pomáha prežiť a je archetypálne starší. Dnes nám však už nejde každodenne o život a tento strach nahradil druhý typ, strach o ego. Ten je zlý, deštruktívny a brzdí náš výkon. Keď sa dieťa pociká kvôli diktátu, ide o zlý, rušivý strach. Keď dieťa vylezie na strom a zistí, že by mohlo spadnúť a skončiť katastrofou, rozplače sa, ide o pozitívny strach, ktorý chráni telo pred zničením. My sme však z päťky z diktátu urobili katastrofu, akoby nám išlo o život, a telo na to reaguje rovnako. Spoločnosť je charakteristická honbou za dokonalosťou, nedovoľuje chyby, prehry a neúspech. Prirodzené však je, že v niečom som dobrý a v niečom slabší. Chceme kredit vo všetkom. Musíme sa však naučiť bez emócií prijať seba samých a svoju nedokonalosť.

Vy však motivujete ľudí aj k výkonu…

To sa predsa nevylučuje. Od určitého veku ide o výsledky. Otázkou však je, aký tlak na výsledok v danom veku vytvárame. Doba kladie obrovský dôraz na výsledky bez ohľadu na to, ako sa dosiahnu, čo môže viesť až k neetickému správaniu. Platón povedal krásnu vetu: „Ľudia, ktorí milujú moc, by k nej nemali mať prístup.“ Ak sa nám však podarí naladiť subjektívny svet jedinca do harmónie medzi láskou k činnosti a túžbou byť v nej najlepší, situácia sa mení. Jedinec potom nemá taký problém s atakmi na etické normy a hodnoty. Jednoducho povedané, keď tú činnosť milujem a chcem z nej dostať maximum, nachádzam harmóniu subjektívneho sveta, ktorý je veľmi výkonný a zároveň menej náchylný k neetickému konaniu. Ak je však môj subjektívny svet nastavený len na „chcieť čo najviac“, je to podhubie pre neetické správanie. Preto sa študentov vždy pýtam: bavia ťa peniaze, alebo ťa baví zarábať peniaze?

Ste garantom študijného programu Mentálny koučink v businesse a športe. Čo je jeho hlavnou náplňou?

Práca so subjektívnym svetom. Učiť človeka inšpiratívnou formou pracovať sám so sebou, selfkoučing. Lietame na Mars, ale nepoznáme sami seba. Ak chcem s niečím pracovať, musím to najskôr spoznať, preto je súčasťou programu aj sebapoznanie. Súčasťou sú aj informácie a praktické cvičenia z oblasti psychológie, anatómie, neurológie a podobne, a následne prechádzate k technikám, ktorými možno subjektívny svet ovplyvňovať. Nemám rád označenie mentálny kouč, pracujem so subjektívnym svetom zverencov. Ale nájdite mi lepší názov pre niekoho, kto pracuje so subjektívnym svetom ľudí. Nezanedbateľným rozdielom medzi týmto študijným programom a množstvom koučovacích kurzov je fakt, že získate akademické vzdelanie a titul MSc., čo je niečo výnimočné. Lektorský tím je zostavený tak, ako som považoval za najlepšie možné riešenie v Českej republike.

Páčil sa vám rozhovor s Marianom Jelínkom? Prihláste sa do jeho programu a učte sa od najlepších

PhDr. Marian Jelínek, Ph.D., Garant MSc programu Mentálny koučink v športe a businesse, v ktorom získate portfólio nástrojov na zefektívnenie práce s akýmkoľvek ľudským potenciálom. Marian Jelínek je uznávaný expert na mentálny koučink v Česku, ktorý spolupracoval so športovými hviezdami, ako sú Karolína Plíšková, Tomáš Rosický či Jaromír Jágr.