NEWTON na vrchole sveta

Ako sa učí odolnosť, zodpovednosť a leadership, keď okolo vás nie sú učebne, ale ľadovce, fjordy a ľadové medvede? Pre troch ľudí z NEWTON University sa odpoveď skrývala na Svalbarde, jednom z najodľahlejších miest planéty.

Začiatkom júla 2026 som sa vrátil z cesty na doslova najsevernejší koniec sveta. Spolu so mnou sa vydali dvaja moji bývalí študenti z NEWTON University, dnes už veľmi blízki priatelia. Dvaja z nás sa zhodli, že to bol najlepší týždeň nášho života. Tretí si nechal otvorené dvierka. Začiatkom roka totiž strávil niekoľko týždňov hlboko v amazonskom dažďovom pralese.

Naším cieľom bolo súostrovie Svalbard, známe aj ako Špicbergy.

Ide o najsevernejšie položené trvalo obývané miesto na Zemi. Keby ste Svalbard pomyselne preniesli na južnú pologuľu, ocitol by sa uprostred Antarktídy. Rozlohou je približne taký veľký ako Slovensko, no žijú tu len asi dve tisícky ľudí. Svoj domov tu majú mrože, polárne líšky, soby, množstvo druhov vtákov, husky, veľryby a, samozrejme, ľadové medvede.

Nie sú tu žiadne stromy ani kríky. Vegetácia je vzácna a tvoria ju len niektoré druhy kvitnúcich tráv, lišajníky a machy. Geológia je tu všadeprítomná. Svalbard ukrýva jedny z najstarších hornín na Zemi a jeho krajina na mnohých miestach pôsobí takmer mimozemsky. Počas niekoľkých stoviek metrov sa dokáže radikálne zmeniť. Stačí prekonať horský hrebeň a zrazu máte pocit, že ste sa ocitli na inej planéte.

Je pustý.
Je tichý.
Je majestátny.

Namiesto hotela sme si vybrali kempovanie. Dal som chlapcom na výber obe možnosti. Ich reakcia bola okamžitá: „To si robíš srandu? Jasné, že budeme stanovať.“

Keď sme ráno vyšli zo stanu, otvoril sa pred nami výhľad na viac ako desať kilometrov široký Isfjord. Ľadovec, hora, ľadovec, hora, ľadovec, hora. Cez viac ako štyri kilometre široký Adventfjord sa týčila hora Hiorthfjellet. Za nami sme voľným okom videli Svalbard Satellite Station aj Globálne úložisko semien. Ani po týždni nás tento pohľad neprestal fascinovať.

Zážitky, na ktoré sa nezabúda

Počas týždňa sme zažili veci, ktoré sa len ťažko dajú zachytiť fotografiami.

Vyrazili sme ku Globálnemu úložisku semien a späť. V skutočnosti sme neboli ani tak vedení, ako skôr ťahaní dvoma bývalými záprahovými husky. Zároveň slúžili ako naša ochrana pred ľadovými medveďmi.

Rýchlym člnom sme preplavili Isfjord, aby sme zblízka videli kolónie mrožov a dva prastaré ľadovce.

Absolvovali sme aj Arctic Challenge. Štyri kilometre na morských kajakoch cez Adventfjord, potom výstup na Hiorthfjellet, zostup späť a ďalšie štyri kilometre pádlovania domov. Celkovo jedenásť hodín. A cestu späť sme skutočne celú odšli naplno.

Pridali sme sa aj k Naked Arctic Bathing Club.

A potom tu bolo 24 hodín denného svetla. O tretej ráno bolo rovnako svetlo ako o tretej popoludní.

Cestou domov som sa chlapcov spýtal, čo bolo na celej výprave najhoršie. Odpoveď? „Ako môže existovať najhoršia časť, keď žiadna zlá časť nebola?“ To asi vystihuje úplne všetko.

Prečo sme tam vlastne išli?

Tento nápad vznikol už pred niekoľkými rokmi. V roku 2001 som precestoval Afriku iba s cestovateľským sprievodcom. Sociálne siete ani influenceri vtedy neexistovali a internet bol ešte len na začiatku. Nikdy som nebol človek, ktorý by chcel tráviť dovolenku na pláži. Mojou životnou filozofiou je zažiť čo najviac. A čím autentickejšia a surovejšia skúsenosť, tým lepšie.

Len málokto je ochotný vydať sa so mnou na podobné výpravy.

Som totiž veľký introvert, ktorý má sklony všetko až príliš analyzovať. Tieto cesty sú pre mňa spôsobom, ako žiť naplno a zároveň zostať mladý duchom. Úprimne, nie je veľa 53-ročných ľudí, ktorí by zvládli Arctic Challenge.

Ak ma všetky tieto výpravy niečo naučili, potom predovšetkým jedno:

Odolnosť.
Veľkú odolnosť.

Moji spoludobrodruhovia sú tiež športovo založení, premýšľaví introverti. Zároveň patrili medzi najlepších študentov mojich kurzov aplikovaného kritického myslenia pre lídrov. Obaja sú mimoriadne inteligentní.

Pre mňa bola kedysi Afrika obrovským vykročením z komfortnej zóny. Pre nich predstavovalo podobný skok do neznáma už samotné rozhodnutie odletieť na severný okraj planéty a stanovať v krajine, kde sa pohybujú ľadové medvede.

Leadership sa nedá naučiť iba v učebni

Zvládnuť túto expedíciu znamenalo zvládnuť plánovanie, komunikáciu, zodpovednosť, empatiu, tímovú spoluprácu aj psychickú a fyzickú odolnosť.

A niekedy aj schopnosť postarať sa o druhého.

Priznávam, že pri zostupe z hory som bol zo všetkých troch najpomalší. V jednej chvíli som sa otočil a uvidel jedného z chlapcov stáť asi desať metrov za mnou.

„Ty za mnou stojíš ako Anjel smrti!“ zakričal som.

„Nie. Len ťa istím, keby si spadol,“ pokojne odpovedal.

Presne o tom bola celá výprava.

Museli sme sa jeden na druhého spoľahnúť. Zdieľať zodpovednosť. Komunikovať. Prispôsobovať sa. A tiež niekoľko dní zdieľať malý stan s ďalšími dvoma ľuďmi, čo je pre introverta takmer extrémna forma tímového rozvoja.

Našťastie sme všetci členmi rovnakého kmeňa premýšľavých a empatických introvertov.

Obaja chlapci počas výpravy urobili obrovský posun v osobnej odolnosti. Dokonca niekoľko „boss levelov“.

Som presvedčený, že z nich budú skvelí lídri.

Keď sa udržateľnosť prestane učiť z prezentácií

Svalbard leží v samotnom centre klimatickej zmeny. Súostrovie je zároveň domovom University Centre in Svalbard, známeho ako UNIS, ktoré funguje ako živé laboratórium pre výskum klimatických zmien a udržateľného rozvoja.

Práve preto má pre mňa táto skúsenosť takú silnú súvislosť so vzdelávaním. NEWTON University ponúka magisterský program Ekonomika a udržateľný manažment, ktorého dôležitou súčasťou je práve udržateľný rozvoj. Obaja študenti sa už rozhodli, že po dokončení bakalárskeho štúdia budú v tomto programe pokračovať.

Dúfam tiež, že sa nám v budúcnosti podarí nájsť spôsob spolupráce s UNIS. Pri ďalších výpravách by sme tak mohli prepojiť dobrodružstvo s reálnou skúsenosťou študentov v oblasti udržateľného manažmentu.

Niektoré veci jednoducho musíte zažiť

Žiadna učebňa nedokáže človeka úplne naučiť odolnosti, zodpovednosti, tímovej spolupráci alebo dôvere. Niektoré veci jednoducho musíte zažiť.

Niekedy to znamená stáť po jedenástich hodinách na vrchole hory. Inokedy zistiť, že dokážete oveľa viac, než ste si kedy mysleli. Práve o tom by podľa mňa malo vzdelávanie byť.

Naším plánom je vrátiť sa budúci rok. Tentoraz s väčšou skupinou. 

Ja tam budem tiež. Tentoraz však povedú výpravu Stepan a Damon. Obstáli vo fjordoch aj na horských svahoch. A som presvedčený, že z nich budú skvelí lídri.

Pre troch obyčajných ľudí z NEWTON University sa jeden výnimočný týždeň na vrchole sveta stal skúsenosťou, o ktorú by sme sa raz radi podelili s mnohými ďalšími.