ChemSkills 2026: Jaká je budoucnost vzdělávání v chemickém průmyslu?

Vo štvrtok 17. septembra 2026 sa v priestoroch NEWTON University v pražskom Kongresovom centre konala konferencia európskeho projektu ChemSkills. Mal som česť podujatie otvoriť a rád by som sa s vami podelil o hlavné postrehy z diskusie o budúcnosti vzdelávania v chemickom priemysle, jednom z kľúčových odvetví európskej ekonomiky.

Čo je ChemSkills a akú úlohu v ňom zohráva NEWTON?

Projekt ChemSkills je štvorročná európska iniciatíva spolufinancovaná Európskou úniou s rozpočtom 3,9 milióna eur. Spája 33 partnerov zo 14 krajín, od špičkových akademických pracovísk po významné priemyselné združenia, medzi ktoré patria Európska rada chemického priemyslu (Cefic), nemecký BAVC, talianska Federchimica či Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).

Projekt vznikol ako priama reakcia na zelenú a digitálnu transformáciu a európsku stratégiu pre udržateľnosť v oblasti chemických látok (Chemicals Strategy for Sustainability). Jeho hlavným cieľom je zmapovať chýbajúce zručnosti a vytvoriť moderné vzdelávacie moduly pre kľúčové pododvetvia, od petrochémie a plastov cez elastoméry až po poľnohospodársku a spotrebnú chémiu.

Úlohou NEWTON University je prispieť k tomu, aby vytvorené vzdelávacie moduly, plány ďalšieho rozvoja a takzvané skillcards nezostali len na papieri, ale našli uplatnenie vo výučbe aj vo firemnej praxi. NEWTON zároveň ako vedúci pracovného balíka zodpovedá za šírenie výsledkov a komunikáciu celého projektu.

Priebeh konferencie

V úvodnom bloku vystúpili Jan Orava za NEWTON, zástupcovia Európskej komisie a hlavná manažérka projektu Anni Siltanen. Celým dňom sprevádzal moderátor Robert Michael Westbrook.

S veľkou pokorou som počúval, čo sa nám už v rámci projektu podarilo dosiahnuť a aké ďalšie plány má tento skvelý tím.

Počas dopoludnia predstavili rečníci, medzi nimi Simona Jursová z VŠB – Technickej univerzity Ostrava a Fabian Grunert z holandskej University of Twente, činnosť a konkrétne výsledky jednotlivých lokálnych tímov. Súčasťou prezentácií bola aj platforma Learning Skills Hub.

Kto bude výstupy aktualizovať po skončení projektu?

V diskusii zaznela zásadná otázka: Kto bude tieto výstupy aktualizovať a udržiavať po oficiálnom ukončení projektu v roku 2027?

Údaje aj technológie rýchlo zastarávajú. Ak si má Európa udržať konkurencieschopnosť, musíme zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vytvorených programov, od bakalárskych cez magisterské až po doktorandské.

Vidím tu dve hlavné výzvy:

1. Úloha štátu a trhu: Potrebujeme systémovú podporu, ktorá umožní prispôsobovať výstupy potrebám domácich firiem a trhov aj po skončení projektu.
2. Úloha vysokých škôl: Dlhodobá udržateľnosť si vyžaduje aktívne začleňovanie týchto modulov do bežnej výučby. Práve ich zmysluplné využívanie vytvorí motiváciu priebežne ich aktualizovať.

Veľmi podnetnú diskusiu priniesol blok Barbary Honti (BME) a Zoltána Fintu (Euroapi) venovaný konceptu Digital Chemical Engineer. Barbara výstižne pomenovala rozdiel medzi svetom biznisu a akademickým prostredím: kým firmy musia konať rýchlo a rozhodne, univerzity zvyčajne postupujú rozvážnejšie.

Tento rozdiel sa prejavuje napríklad v požiadavkách na akademický rast. Ak univerzita od odborníka z praxe požaduje, aby ako prvý autor publikoval tri články v časopisoch s impakt faktorom, aj pre špičkového experta z priemyslu môže byť táto podmienka prakticky nesplniteľná.

Ak chceme študentom odovzdávať to najlepšie z praxe, musíme súčasné pravidlá prispôsobiť tak, aby sme do výučby dokázali prilákať skúsených odborníkov a umožnili im akademicky rásť. Výskum v rámci doktorandského štúdia je časovo veľmi náročný a zabezpečiť odborníkom z praxe primeranú finančnú kompenzáciu za tento čas je zložité.

Aké zručnosti budú potrebovať odborníci v chémii v budúcnosti?

• Programovanie a práca s kódom: V nasledujúcich desiatich rokoch pôjde o kľúčové zručnosti. Kto nebude vedieť programovať a pracovať s dátami, bude v modernej chémii zaostávať.
• Komunikácia aj mimo laboratória: Nestačí pracovať iba za dverami laboratória. Potrebujeme inžinierov, ktorí dokážu vyjednávať, prezentovať a prepájať rôzne zainteresované skupiny. Dôležitou súčasťou ich práce bude aj približovanie vedeckých výsledkov širokej verejnosti.

V nadväzujúcej panelovej diskusii sa stretli odborníci z praxe aj univerzít: Dušan Sameliak z TORVAKO, Marek Botek z VŠCHT Praha, Barbara Honti a Zoltán Finta. Venovali sa kľúčovej otázke: ako udržať mladé talenty v chemickom priemysle?

Diskutujúci sa zhodli, že generácia, ktorá dnes nastupuje na vysoké školy, má úplne iné očakávania než jej predchodcovia. Úlohou univerzít preto nemôže byť iba opakovanie zaužívaných postupov. Potrebujeme aktívne počúvať, pracovať s nastavením mysle študentov a pripravovať ich na pracovné pozície, ktoré možno ešte ani neexistujú.

Konferencia ChemSkills ponúkla aj pohľad na ďalšie smerovanie chemického priemyslu a súvisiacich medzinárodných iniciatív zameraných na udržateľnosť a inovácie. Tieto oblasti predstavili Antonius Johannes Schröder a Emma Strömberg.

Pre vzdelávacie inštitúcie z toho vyplýva jasné posolstvo. Univerzity musia úzko spolupracovať s praxou a aktívna tvorba moderných vzdelávacích modulov je jedinou cestou, ako vychovať absolventov, o ktorých sa budú zamestnávatelia uchádzať.