Dušan Sameliak: V manažmente dnes nestačí len vedieť, kľúčová je schopnosť úsudku v neistote

Medzinárodné skúsenosti, prepájanie teórie s praxou aj pohľad na leadership novej generácie. Dušan Sameliak v rozhovore vysvetľuje, prečo moderný manažment nie je o učebnicových poučkách, ale o odvahe rozhodovať sa vo chvíľach, keď realita postráda jednoznačné riešenie. Zistite, čo dnes firmy skutočne očakávajú od absolventov a prečo je štúdium v angličtine cestou k širšiemu rozhľadu.

Dušan, čo vás priviedlo k spolupráci s NEWTON University?

K spolupráci s NEWTON University ma priviedla zhoda v tom, čo má vo vzdelávaní skutočnú hodnotu. Veľkú časť profesijného života som strávil v prostredí, kde nestačilo poznať teóriu alebo správne pojmy. Bolo potrebné vedieť rozlišovať, čo má váhu, čo je prioritné a podľa čoho sa rozhodovať vo chvíli, keď realita nie je prehľadná.

Práve preto je mi blízke prostredie, ktoré nechce študentom odovzdať len znalosti, ale aj úsudok, rozlíšenie a schopnosť rozhodovať sa v situáciách, ktoré nie sú jednoduché. V tom pre mňa spolupráca s NEWTON University dáva najväčší zmysel.

Veľkú časť kariéry ste strávili v medzinárodnom prostredí. Čo vám táto skúsenosť dala pre vašu dnešnú rolu?

Dala mi širší pohľad na to, čo v práci naozaj funguje a čo je len dobre zabalená forma. V medzinárodnom prostredí človek rýchlo zistí, že nestačí znieť chytro, mať prestížny titul alebo sa opierať o pozíciu či procesy.

Skôr či neskôr sa ukáže kvalita úsudku, spôsob rozhodovania aj to, ako sa človek správa k ľuďom, keď sa veci prestanú vyvíjať podľa očakávania. O to viac mi došlo, že niektoré veci sú univerzálne. Lidé potrebujú vedieť, na čom sú, rozumieť zmyslu svojej práce a zažívať, že rozhodnutia nevznikajú z momentálneho tlaku, ale z jasných priorít a zodpovednosti.

Medzera medzi teóriou a praxou

Dnes sa venujete prepájaniu akademického sveta s praxou. Kde podľa vás stále existuje najväčšia medzera medzi tým, čo sa učí, a tým, čo firmy skutočne potrebujú?

Najväčšia medzera je podľa môjho názoru medzi znalosťou a úsudkom. Študenti sa často učia pojmy a modely, ale oveľa menej sa pracuje s tým, ako vyhodnocovať situáciu, keď chýba časť informácií a priority sa stretávajú.

Firmy väčšinou neriešia učebnicové problémy. Riešia nejasné zadania a nutnosť dohodnúť sa s ľuďmi, ktorí sa na vec pozerajú inak. Preto dnes nestačí vychovávať absolventov, ktorí vedia teóriu popísať. Firmy potrebujú ľudí, ktorí vedia rozlišovať podstatné od pouhej naliehavosti a udržia kvalitu úsudku aj v zložitejšej situácii.

Ako sa podľa vás menia očakávania študentov a mladšej generácie voči vzdelávaniu a leadershipu?

Mladšia generácia dnes od vzdelávania očakáva väčšie spojenie s realitou. Chce rozumieť tomu, prečo sa niečo učí a ako to využije v praxi. Podobne sa premieňa aj leadership. Predtým viac fungovala samotná pozícia, dnes mladí ľudia oveľa citlivejšie sledujú, či to, čo človek hovorí, zodpovedá tomu, čo robí. Nehľadajú dokonalosť, ale zrozumiteľnosť, konzistenciu a ľudskú úroveň.

Často hovoríte o rozhodovaní v neistote a pod tlakom. Dá sa to vôbec naučiť v škole?

Áno, dá. Ale nie ako súbor poučiek. Rozhodovanie v neistote sa dá veľmi dobre trénovať. Škola môže vytvárať situácie, v ktorých študent pracuje s neúplnými informáciami a časovým obmedzením. Dôležité nie je len to, k akému záveru dôjde, ale ako uvažuje a podľa čoho určuje poradie vecí. Práve tam sa začína formovať úsudok. Dobrá výučba môže človeka pripraviť na to, že nie každé rozhodnutie je pohodlné a nie vždy existuje ideálny variant.

Budúcnosť manažmentu a AI

Ako by sa podľa vás mala premeniť výučba manažmentu, aby zodpovedala dnešnej realite?

Výučba by sa mala posunúť od správnych odpovedí k práci so skutočnou zložitosťou. Svet nefunguje lineárne. Je potrebné učiť, ako rozpoznať, čo sa v situácii skutočne deje. Inak hrozí, že človek zamení aktivitu za riadenie. Dobrá výučba by mala pracovať so simuláciami a situáciami, kde neexistuje jedno ideálne riešenie.

Čo dnes firmy skutočne očakávajú od absolventov manažmentu?

Očakávajú ľudí, ktorí vedia premýšľať v situácii, keď realita prináša dilemy. Cenia si tých, ktorí dokážu spochybniť prvý záver a ponúknuť uhol pohľadu, ktorý dáva zmysel aj v premenlivom prostredí.

Práve tu bude čoraz dôležitejšia aj práca s AI. Nie ako skratka k rýchlej odpovedi, ale ako nástroj, ktorý pomáha odhaliť slabé miesto v našom uvažovaní. Vedľa toho firmy očakávajú aj ľudskú zrelosť – schopnosť niesť zodpovednosť a ustáť chvíľu, keď veci nejdú podľa plánu.

Spolupracovali ste s radom veľkých organizácií ako ČEZ, Coca-Cola, O2 alebo Česká spořitelna. Vidíte medzi nimi nejaké spoločné výzvy v oblasti leadershipu?

Áno. Často vidím napätie medzi rýchlosťou a kvalitou rozhodovania. V mnohých firmách dnes problém nespočíva v nedostatku informácií, ale v ich prebytku. Leadership nevnímam len ako štýl vedenia, ale ako schopnosť vytvárať prostredie, v ktorom majú ľudia jasnejšie roly a jasné priority. Tam začína zdravé fungovanie organizácie.

Osobný rozvoj a štúdium v angličtine

Ako sa podľa vás premieňa rola manažéra naprieč generáciami?

Manažér dnes musí vedieť vytvárať poriadok v prostredí, ktoré je rýchlejšie a plné protichodných očakávaní. Formálna rola už sama o sebe nestačí. O vedení dnes rozhoduje hlavne každodenná prax. Manažér preto musí vedieť spojiť ľudský rozmer s pevným vnútorným postojom.

Čo by si mal dnešný študent odniesť z výučby manažmentu, aby bol naozaj pripravený na prax?

Hlavne pochopenie, že realita nefunguje tak čisto ako v teórii. Študent by si mal odniesť schopnosť rozlišovať, čo veci skutočne posúva. Rovnako dôležité je pochopiť, že práca nestojí len na schopnostiach, ale aj na spoľahlivosti, kvalite spolupráce a spôsobe, akým človek nesie svoj diel zodpovednosti.

Čo vás na práci so študentmi osobne baví alebo napĺňa?

Bavia ma chvíle, keď človek prestane len opakovať naučené odpovede a začne naozaj premýšľať. Práca so študentmi ma tiež núti neustále spresňovať vlastné myšlienky a formulovať ich tak, aby nestratili hĺbku, ale zároveň dávali zmysel.

Keď nie ste v práci, čomu sa venujete? Čo vám pomáha „vypnúť“?

Pomáha mi hlavne zmeniť prostredie a rytmus. Mám rád cestovanie, hudbu (hra na gitaru a piano) a vysokohorskú turistiku. Tá ma vracia k jednoduchosti a vedomiu, že nie všetko sa dá riadiť silou. Tiež ma zaujíma história a rád píšem.

Prečo by podľa vás mali študenti zvážiť štúdium manažmentu práve dnes?

Manažment dnes nie je len odbor pre budúcich vedúcich pracovníkov. Je to spôsob, ako lepšie porozumieť svetu práce, robiť lepšie rozhodnutia a pohybovať sa v ňom s väčšou orientáciou a zodpovednosťou.

A prečo študovať v angličtine? Akú to má podľa vás pridanú hodnotu?

Angličtina je už prirodzeným pracovným jazykom. Štúdium v angličtine núti človeka formulovať myšlienky presnejšie a premýšľať v širšom kontexte. Človek sa neučí len jazyk, ale vstupuje do širšieho sveta, v ktorom bude s veľkou pravdepodobnosťou aj tak raz pracovať.

Akú jednu radu by ste dali študentom, ktorí chcú uspieť v manažmente?

Nech sa čo najskôr naučia pracovať s ľuďmi, nie len s úlohami. Odbornosť je dôležitá, ale sama nestačí. V určitej chvíli začne oveľa viac záležať na tom, či viete počúvať, pomenovať problém a posunúť veci dopredu aj tam, kde neexistuje jednoduché riešenie. Manažment nie je len o výkone, je to práca s ľuďmi, tlakom a dôsledkami.

Kto je Dušan Sameliak?

Dušan Sameliak je expert na manažment, leadership a rozvoj organizácií s viac ako 20 rokmi skúseností. V súčasnosti pôsobí na NEWTON University v rámci programu International Studies, kde sa venuje výučbe manažmentu a prepájaniu akademického prostredia s praxou.

Jeho profesijné zázemie stojí na medzinárodných skúsenostiach, okrem iného zo spoločnosti Coca-Cola, kde zastával obchodné a manažérske roly a podieľal sa na tvorbe predajných a marketingových stratégií i rozvoji tímov. Zároveň vedie vzdelávaciu a konzultačnú platformu zameranú na rozvoj manažérskych a obchodných tímov v ČR aj v zahraničí.

Ako konzultant a lektor spolupracoval s poprednými spoločnosťami, ako sú ČEZ, O2, Česká spořitelna, ING, Allianz, mBank, Danone, Heineken, EY a Raiffeisenbank, kde sa zameriava na rozvoj leadershipu a efektivitu manažmentu. Dlhodobo sa venuje tomu, ako sa premieňa rola manažmentu v reakcii na rastúcu komplexitu a generačné zmeny.