Nejde len o nápad, ale o spôsob práce
Podstatou hackathonu nie je iba to, či študenti dokážu vytvoriť zaujímavý návrh riešenia. Rovnako dôležité je sledovať, ako premýšľajú pod tlakom, ako zvládajú neistotu, ako komunikujú v tíme, ako si rozdeľujú roly, ako reagujú na odlišné názory a ako dokážu udržať energiu, pozornosť a zodpovednosť počas 24 hodín.
Hackathon tak nie je len formátom pre rozvoj podnikavosti. Je tiež priestorom pre rozvoj osobného lídershipu, mentálnej reziliencie a vnímanej vlastnej účinnosti v podnikaní – teda presvedčenia, že dokážem aktívne konať, hľadať riešenia a ovplyvniť výsledok. Práve táto skúsenosť je pre študentov mimoriadne cenná, pretože lídership sa neučí len z definícií. Učí sa predovšetkým zo situácií, v ktorých človek musí naozaj konať.
Vysoká škola v roku 2036
V rámci profesijného zamerania Business Leadership sme hackathon uchopili ako pilotný skúsenostný formát. Študenti prvého ročníka mali možnosť zažiť 24 hodín v škole, v jednom tíme, s jedným hlavným zadaním a s nutnosťou doviesť prácu do konkrétneho výstupu. Témou bola „Vysoká škola v roku 2036“. Už samotné zadanie ponúkalo veľký priestor pre strategické uvažovanie, prácu s informáciami, predstavivosť, ale aj pre schopnosť vidieť potreby budúcich študentov v kontexte rýchlo sa meniaceho sveta.
Bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa jednotlivé tímy témy chopili. Študenti vyhľadávali informácie o svetových univerzitách, pracovali s pojmami ako vízia, misia, potreby študentov, digitalizácia, vzdelávacie prostredie a budúcnosť vysokého školstva. Premýšľali o generácii Z aj o nastupujúcej generácii Alfa, ktorá vyrastá vo svete, kde je digitálne prostredie samozrejmou súčasťou každodennosti.
Práve tu sa ukazuje, že vysoká škola budúcnosti nemôže byť iba miestom odovzdávania informácií. Musí byť prostredím, ktoré dokáže študentov motivovať, aktivizovať a vytvárať priestor pre ich rozvoj, zodpovednosť a zmysluplné zapojenie.
Keď komfortná zóna zostane za dverami
Z psychologického hľadiska bolo pre mňa podstatné sledovať nie len výsledné prezentácie, ale aj proces, ktorým k nim študenti dospeli. Hackathon znamená byť 24 hodín v jednom tíme, sústrediť sa na jednu tému a koncentrovať pozornosť na spoločný cieľ. Je to tiež určitá forma rešpektu — k sebe, k druhým aj k samotnému zadaniu.
Študenti boli vystavení situácii, ktorá ich vyviedla z bežného študijného režimu. Boli v škole aj cez noc, mali k dispozícii zázemie, priestor na hygienu aj jedlo, ale napriek tomu išlo o jasný výstup z komfortnej zóny.
Práve v takýchto situáciách sa ukazuje, ako človek funguje, keď nemá k dispozícii úplnú istotu. V praxi totiž veľmi často nepracujeme s dokonalými podmienkami, presným návodom a dostatkom času. Musíme hľadať cestu, rozhodovať sa, korigovať smer, prijímať spätnú väzbu a niekedy tiež prijať princíp, že hotové je viac než dokonalé.
Tento princíp je pre rozvoj lídershipu veľmi dôležitý. Nevedie k povrchnosti, ale k zodpovednej akcii. Učí študentov, že nestačí mať nápad. Je potrebné ho štruktúrovať, overovať, dopracovať a v určitom čase aj predložiť.
Tím ako zrkadlo lídershipu
Z môjho pohľadu študentom pomáhalo niekoľko vecí: predovšetkým motivácia, jasné zadanie a tiež pocit výnimočnosti, že sú súčasťou špeciálneho projektu. Dôležitú úlohu zohrala tímová dynamika. Študenti si museli rozdeľovať roly, koordinovať postup, reagovať na priebežné výzvy a smerovať k záverečnej prezentácii.
Mohli si tak lepšie uvedomiť, akú rolu v tíme prirodzene preberajú, čo im pomáha doťahovať veci do konca, ako komunikujú, kedy potrebujú podporu a kedy naopak dokážu byť oporou pre ostatných.
Bolo pre nás zaujímavé sledovať, či sa objavia slabšie miesta v komunikácii, podráždenosť, konflikty alebo napätie spôsobené vyčerpaním, rozdielnymi názormi či neistotou. To všetko sú prirodzené prejavy tímovej práce v záťažových podmienkach. Práve preto má hackathon veľkú hodnotu. Ukazuje študentom, že lídership nie je iba o schopnosti vystúpiť pred ostatnými a prezentovať výsledok. Lídership je tiež schopnosť zvládnuť seba samého, regulovať vlastné emócie, pracovať s únavou, komunikovať s rešpektom a zostať konštruktívny aj vtedy, keď sa situácia nevyvíja ideálne.
Prax ako dôležitá kotva
Veľmi dôležitým prvkom bola prítomnosť odborníkov z praxe, ktorí študentom poskytovali konzultácie k ich nápadom a návrhom. Tento prvok považujem za mimoriadne cenný. Práca na projekte totiž nemala charakter hry odtrhnutej od reality. Reálne pohľady expertov študentov ukotvovali, upozorňovali ich na možné úskalia, praktické limity aj príležitosti, ktoré by študentom prvého ročníka nemusely byť na prvý pohľad zrejmé.
Zároveň však práve študenti prvého ročníka majú jednu veľkú výhodu: ešte nie sú plne zviazaní teóriami, definíciami a zažitými postupmi, ktoré postupne získavajú v ďalších ročníkoch. To im umožňuje premýšľať odvážne, inak a často skutočne „out of the box“.
Záverečné prezentácie jednotlivých tímov boli veľmi podarené. Hoci všetky tímy pracovali s rovnakým zadaním, objavili sa tri rôzne pohľady na vysokú školu budúcnosti. Práve to považujem za jeden z najcenných výstupov. Rovnaké zadanie totiž nikdy nevedie k jednému jedinému správnemu riešeniu. Spôsob, akým tím problém uchopí, je ovplyvnený jeho složením, dynamikou, hodnotami, skúsenosťami, spôsobom uvažovania aj tým, ako dokáže pracovať s rozdielnymi názormi.
Odborná komisia zložená z expertov, ktorí sa venujú startupom, biznisu a podnikaniu, poskytla študentom veľmi cennú spätnú väzbu. Študenti získali odporúčania, upozornenia na slabšie miesta aj podnety na ďalšie dopracovanie. Aj tu sa ukazuje význam psychologického rozmeru lídershipu: prijať spätnú väzbu, nebrať ju ako ohrozenie, ale ako príležitosť na učenie, je jedna z kľúčových kompetencií pre profesijný aj osobný rast.
Lídership začína postojom
Ako garantka osobnostne-rozvojovej časti Business Leadership musím povedať, že ma veľmi milo prekvapilo nasadenie študentov, energia a zodpovednosť, s ktorou jednotlivé tímy pracovali. Mala som radosť z toho, že sami reflektovali potrebu strážiť si čas a nenechať sa zbytočne odvádzať napríklad sociálnymi sieťami. Bolo zrejmé, že zadanie berú vážne a že každý z nich nejakým spôsobom prispieva ku spoločnému výsledku.
A stále som si pripomínala, že ide o študentov prvého ročníka. Sú teprv na začiatku štúdia, a napriek tomu u nich bola vidieť zodpovednosť, spoľahlivosť a vnútorná motivácia splniť úlohu tak, aby výsledok mal úroveň. To je z hľadiska rozvoja lídershipu mimoriadne dôležité.
Lídership nezačína až vo chvíli, keď človek vedie tím alebo zastáva manažérsku pozíciu. Začína oveľa skôr — v postoji k úlohe, k druhým ľuďom, k vlastnému výkonu a k zodpovednosti za spoločný výsledok.
Hackathon tak pre študentov nebol len jednorazovou akciou. Bol skúsenosťou, v ktorej si mohli overiť, že aj v náročnejších podmienkach dokážu hľadať cestu, tvoriť, spolupracovať a niesť zodpovednosť. A práve takéto skúsenosti považujem v rozvoji podnikavosti a lídershipu za kľúčové. Pretože podnikavosť nie je iba schopnosť mať nápad. Je to odvaha vstúpiť do neistoty, prevziať zodpovednosť, učiť sa z procesu a doviest veci do konca.
Autorka článku: Eva Ambrozová
