Jiří Koleňák: Volám sa Jiří Koleňák a vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Úspěšní, kde spolu s mojimi hosťami hľadáme a ukazujeme princípy a návyky, ktoré z nich robia úspešných ľudí. Dnes mám hosťku, ktorá je už dve desaťročia spätá s českým šampiónom v oblasti zdravotníckej techniky, so spoločnosťou Linet. Vypracovala sa od kvality cez regulácie až po projektové riadenie a dnes vedie oddelenie Project & Regulatory. Skúsenosti ju priviedli k riadeniu registrácií pre čínsky trh, spoluvytváraniu projektovej kultúry vo firme aj ku klinickému výskumu. Je tiež víťazkou súťaže Manažér roka 2024 v kategórii Udržateľný rozvoj a garantkou MBA programu Inovácie a stratégia v MedTechu – Lucie Landová. Lucie, vitaj v podcaste a na úvod nám povedz, čo ti v poslednom čase urobilo najväčšiu radosť.
Lucie Landová: Úplne najväčšiu radosť mi určite urobilo víťazstvo v kategórii Udržateľnosť v súťaži Manažér roka 2024. V tom pocite sa doslova kúpem dodnes – je to presne 10 dní.
Jiří Koleňák: Je to veľmi čerstvá záležitosť! Je skvelé, ako presne to máš zmerané. Lucie, prečo si sa rozhodla vstúpiť do oblasti zdravotníckej techniky a MedTechu?
Lucie Landová: Ani sama neviem, či som sa tak vedome rozhodla, no mojím detským snom bolo stať sa zdravotnou sestrou. Ako malé dievča som sa na to stále hrala. V 15 rochách, keď som si vyberala strednú školu, som však spravila svoj prvý životný omyl – namiesto zdravotníckej školy som si vybrala obchodnú akadémiu. Mala som však šťastie: počas vysokej školy začala na zelenej lúke vznikať česká zdravotnícka firma Linet. V 21 rochách som tam nastúpila na brigádu a zostala dodnes. Môj sen pracovať v zdravotníctve sa mi tak neplánovane splnil.
Jiří Koleňák: Hovoríš o sebe, že si „dieťa Linetu“. Čo to pre teba konkrétne znamená?
Lucie Landová: Znamená to, že som nikde inde nepracovala. Začínala som tam počas vysokoškolského štúdia turizmu. V Linete som si splnila aj sen o cestovaní a prešla v ňom všetky svoje kľúčové kariérne roly.
Jiří Koleňák: V medailóniku pre Manažéra roka si spomenula svoje motto: „Ak si najchytrejší človek v miestnosti, si v nesprávnej miestnosti.“ Kde sa táto myšlienka zrodila?
Lucie Landová: Spočiatku som mala v miestnostiach pocit, že nie som dostatočne múdra a všetci okolo sú skúsenejší. Bol to pre mňa motor – vyhľadávala som múdrejších ľudí a učila sa od nich. Keď som neskôr stavala vlastné tímy, pochopila som, že mať okolo seba skúsenejších a múdrejších ľudí je najväčšia devíza. V takej spoločnosti sa cítim skvele, lebo ma to posúva vpred.
Jiří Koleňák: Spomenieš si na prvú veľkú lekciu v MedTechu, ktorá ťa vyformovala?
Lucie Landová: Boli ich desiatky, no prvá zásadná prišla v roku 2010 pri vstupe Linetu na americký trh. Pôsobila som v kvalite a zakladala regulačné oddelenie (Regulatory), keďže zdravotníctvo podlieha prísnym reguláciám. Linet zakladal dcérsku firmu v USA a dostala som výzvu aplikovať s malým tímom požiadavky amerického úradu FDA.
S nadšením Pippi Dlhej pančuchy – „Ešte som to nerobila, tak mi to určite pôjde!“ – sme sa do toho pustili. Rýchlo sme však zistili, ako málo vieme. Prvým problémom bola angličtina, druhým obrovská komplexnosť procesu. Priletel k nám americký konzultant a v pätici ľudí sme s ním strávili šesť týždňov od rána do večera vrátane víkendov. Bola to tvrdá lekcia o tom, že pred spustením projektu musíte poznať všetky jeho okolnosti a náročnosť.
Jiří Koleňák: Bol toto projekt, pri ktorom si si povedala: „Tohle je práca, ktorá ma baví a v tomto obore chcem niečo dokázať“?
Lucie Landová: Linet ma bavil od začiatku svojou inovatívnosťou a možnosťou vytvárať reálnu hodnotu. Zdravotníctvo je mojou srdcovou záležitosťou. Nemám jeden konkrétny projekt, bavia ma všetky výzvy, ktoré prináša.
Jiří Koleňák: Tvoja energia je neprehliadnuteľná. Nastala napriek tomu chvíľa, kedy si si hovorila, že z oboru odídeš?
Lucie Landová: O odchode z oboru som neuvažovala, chcem v ňom zostať a tvoriť hodnoty. Mala som však fázy po dokončení veľkých projektov, kedy som uvažovala o zmene firmy, keďže nemám skúsenosť z iného prostredia ako z Linetu. Priznám sa, že som bola dvakrát na pohovore v inej firme. Pri prvom som mala taký pocit viny voči Linetu, že som sa na chodbe otočila a odišla. Pri druhom som postúpila do druhého kola, no napokon som to vzdala a rozhodla sa zostal v Linete.
Jiří Koleňák: V Linete si architektkou projektovej kultúry. Aké kroky obnáša zmena zmýšľania ľudí smerom k projektovému riadeniu?
Lucie Landová: Projektovú kultúru sme za 9 rokov menili dvakrát. Prvý pokus s externou firmou zlyhal, lebo tím zmenu neprijal za svoju. Druhý pokus sme spravili interne.
Kľúčové bolo získať pre zmenu samotný tím. V MedTechu je projektová kultúra silne ovplyvnená prísnymi reguláciami. Museli sme si interne vyjasniť, aké procesy chceme nastaviť, aby sme podľa nich reálne žili, nie ich len prezentovali audítorom na papieri. Zmenu sme stavali od stredného manažmentu, no museli sme pre ňu získať aj top manažment a celú firmu.
Jiří Koleňák: Čo ti funguje, keď potrebuješ pre nápad získať druhých?
Lucie Landová: Moja prirodzená veľká energia a dravosť na mnohých ľudí nefungujú – dokážu ich vystrašiť. Naučila som sa dvakrát nadýchnuť, utriediť si argumenty a komunikovať vecne a bez tlaku.
Jiří Koleňák: V projektovej kultúre je kľúčová spolupráca medzi tímami. Ako docieliť, aby tímy chceli spolupracovať?
Lucie Landová: Budovaním medziludských vzťahov. Po dokončení úspešnej fázy organizujeme oslavné obedy, kde si navzájom poďakujeme a pochválime sa. Keď riešime neúspechy, stretneme sa pri káve a pečive v kľudnejšej atmosfére. Veľké ciele nasekám na menšie časti a úspechy oceňujeme priebežne.
Jiří Koleňák: Tvojím ďalším krokom bolo vybudovanie klinického výskumu. Čo ťa k tomu priviedlo?
Lucie Landová: Dve veci. Projektovej kultúre chýbali vstupné požiadavky od zákazníkov (takzvané user needs). Chýbal nám systém, ako presne zistiť, čo trh a zdravotníci potrebujú.
Druhým dôvodom je môj blízky vzťah k nemocniciam. Ráda navštevujem nemocničný personál a lekárov, počúvam ich reálne potreby a prinášam ich späť do Linetu, kde ich pretavujeme do inovácií našich produktov.
Jiří Koleňák: Čo je najrizikovejšie na ceste od identifikácie potreby po jej zapracovanie do produktu?
Lucie Landová: Neutopiť sa v nápadoch. Správne vyhodnotiť, či je nápad v praxi aplikovateľný, a dokázať ho presadiť cez prísne regulácie a patentové obmedzenia.
Jiří Koleňák: Časť kariéry si strávila v Číne pri uvádzaní produktov na tamojší trh. Aké boli najťažšie momenty?
Lucie Landová: Čína je moja srdcovka. V januári 2013 som pristála v smogom zahalenej Pekingu priamo zo služobnej cesty v USA. Prišla som ako sebavedomá Západniarka s predstavou, že im ukážem, ako sa robí biznis. Bola to obrovská chyba – prišla som bez znalosti miestnej kultúry.
Jiří Koleňák: V čom spočíval najväčší kultúrny šok?
Lucie Landová: V priamom odmietnutí z ich strany. Som hlučný a priamy človek, čo u nich vyvolalo neistotu. Prvý polrok sme od pondelka do piatku kreslili plány registrácií na flipcharty, v piatok sme si ich odsúhlasili a v pondelok ráno boli tabule zmazané a začínali sme od znova.
V Linete si mysleli, že som zlyhala, a ja som sa cítila nepoužiteľná. Trvalo pol roka, kým som v sebe našla pokoru, začala načúvať ich kultúre a našla správny spôsob komunikácie. Potom sa registrácie rozbehli obrovským tempom.
Jiří Koleňák: Za tri roky ste produkty dostali na 34 ďalších trhov. Ako držíte krok s medzinárodnými reguláciami?
Lucie Landová: Vďaka skvelým ľuďom. Moje regulačné oddelenie vedie Jan Štěrba, mimoriadny odborník uznávaný v celej Európe. Zároveň sme museli v Linete zmeniť vnímanie Regulatory – ukázali sme firme, že nie sme byrokratickou brzdou obchodu, ale partnerom otvárajúcim dvere na globálne trhy.
Jiří Koleňák: Podľa čoho spoznáš správneho človeka do tímu?
Lucie Landová: Odbornosť je dôležitá, no kľúčová je vzájomná ľudská energia a chémia. Vďaka rokom v Linete viem rýchlo odhadnúť, či človek zapadne do našej firemnej kultúry.
Jiří Koleňák: Ktoré projekty vás najviac preverili?
Lucie Landová: Jednoznačne pôsobenie v Číne, kde som siahla na vlastné dno, a interná transformácia projektovej kultúry, ktorá preverila našu adaptabilitu a komunikáciu s vedením.
Jiří Koleňák: Hovoríš, že na cestu inovácií sa nikdy nevydávaš sama.
Lucie Landová: Ak prinášam inováciu ja, musím pre ňu nadchnúť tím. Ak inováciu prináša niekto iný, musím jej pozorne načúvať a podporiť ju.
Jiří Koleňák: Ako postupuješ pri odporujúcich členoch tímu?
Lucie Landová: Dám človeku čas na premyslenie. Ak odpor pretrváva, vediem s ním otvorený dialóg. Ak zostane jediným odporcom, poprosím ho, aby to skúsil ako súčasť tímu a vyhodnotil výsledok za chodu.
Jiří Koleňák: Nastávajú momenty, kedy kladiete hodnoty nad výkon?
Lucie Landová: Určite. Každý zamestnanec má svoj osobný život a náročné situácie. Ak má niekto v tíme osobné problémy, ľudská hodnota a podpora majú prednosť pred krátkodobým výkonom.
Jiří Koleňák: Ako komunikuješ nepopulárne zmeny?
Lucie Landová: Otvorene a autenticky. Ak o zmene nie som stopercentne presvedčená, priznám to, no vysvetlím tímu racionálne dôvody, prečo ju musíme spoločne zrealizovať.
Jiří Koleňák: V Linete využívate aj externých konzultantov. Vznikajú pri tom konflikty?
Lucie Landová: Často. Vybrať kvalitného konzultanta je náročné. Konflikt vzniká vtedy, ak externý konzultant vie o danej téme menej než náš interný tím, čím mrhá naším časom a peniazmi.
Jiří Koleňák: Ako rozvíjaš mladé talenty?
Lucie Landová: Mladí ľudia prinášajú do firmy obrovskú energiu. Mojím cieľom je odovzdať im skúsenosti a rozvíjať ich potenciál cez individuálne rozvojové plány. Príkladom je náš súčasný šéf regulácií či vedúca klinického výskumu, ktorých som si vychovala od ich nástupu z vysokej školy.
Jiří Koleňák: Aký je tvoj prístup k umelej inteligencii (AI)?
Lucie Landová: AI využívam denne – pri plánovaní ciest, tvorbe rozvojových plánov aj pri akademickej práci. Zvykla som si na ňu ako na denneho pomocníka, ktorý mi šetrí obrovské množstvo času.
Jiří Koleňák: Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Lucie Landová: Každý deň začínam ranným športom. V Linete mám dopoludnia vyhradené na porady s tímom a vedením, popoludnie venujem tvorivej práci.
Dodržiavam pondelkové a piatkové rituály – v pondelok nastavujem ciele na týždeň, v piatok ich vyhodnocujem. Od 15 rokov si navyše každý rok 31. decembra píšem osobné aj pracovné ciele na nový rok a vyhodnocujem ten uplynulý.
Jiří Koleňák: Do akej zručnosti sa ti najviac oplatilo investovať?
Lucie Landová: Do práce s ľuďmi a do osobného i pracovného koučingu. Pomáha mi to utriediť si priority a pracovať na líderských prednostiach.
Jiří Koleňák: Aká bola tvoja skúsenosť so súťažou Manažér roka?
Lucie Landová: Retrospektíva mojej kariéry počas prípravy podkladov bola nesmierne cenná. Prezentácia pred finálovou komisiou mi pomohla ujasniť si vlastné silné stránky a smerovanie.
Víťazstvo v kategórii Udržateľný rozvoj pre mňa znamená záväzok pokračovať v skvalitňovaní starostlivosti o pacientov a v pomoci zdravotníckemu personálu.
Jiří Koleňák: Kam by sa mal posunúť český MedTech?
Lucie Landová: MedTech predstavuje zdravotnícke technológie a pomôcky, ktoré zachraňujú životy. V Česku máme množstvo inovatívnych nápadov a malých firiem. Chcem, aby sme im vytvorili podmienky pre rast doma, aby so svojimi nápadmi nemusely utekať do zahraničia.
Jiří Koleňák: Akú myšlienku by si odovzdala študentom a poslucháčom?
Lucie Landová: V živote nie je nič nemožné. Ak máte pre niečo zápal a sen, nevzdávajte sa a spravte všetko pre jeho realizáciu.
Jiří Koleňák: Lucie, veľmi pekne ti ďakujem za inšpiratívny rozhovor.
Lucie Landová: Ďakujem ti za pozvanie, Jirko!
Jiří Koleňák: Ďakujeme aj vám za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalších epizódach!
