Nadväzujúce magisterské štúdium: Myslieť ďalej než len na správnu odpoveď

Tvrdenie, že vysokoškolské štúdium je iba cestou k získaniu titulu, našťastie prestáva platiť. V našom svete NEWTON je titul formálnym zavŕšením štúdia, no oveľa dôležitejšie je to, čo sa odohráva počas cesty k jeho získaniu.

Vysokoškolské štúdium predovšetkým mení spôsob, akým človek premýšľa o svete, rozhoduje sa a rieši problémy. Nadväzujúce magisterské štúdium nepredstavuje len pokračovanie bakalárskeho vzdelávania ani jednoduché rozšírenie odborných vedomostí. Jeho podstatou je hlbšia premena spôsobu, akým študent uvažuje o sebe, o svojom odbore, o poznaní aj o svete okolo seba.

Zatiaľ čo bakalárske štúdium často slúži na osvojenie si základných pojmov, metód, teórií a odborného jazyka, magisterský stupeň vytvára priestor, v ktorom sa študent učí s týmito poznatkami pracovať samostatnejšie, kritickejšie a zodpovednejšie.

Samotné vedomosti nestačia

Tradičná predstava vysokoškolského vzdelávania často vychádza z jednoduchej logiky: čím viac informácií človek získa, tým lepšie je pripravený na profesijný život. Súčasný svet však ukazuje, že samotné vedomosti už nestačia.

Bakalárske programy vás vybavia základným odborným aparátom. Viete, ako vypočítať cash flow, vytvoriť marketingový lievik alebo pracovať s nástrojmi generatívnej umelej inteligencie.

Výskum zameraný na myslenie vysokoškolských študentov, ktorý realizovala naša vyučujúca a psychologička Barbora Pánková, ukazuje, že najmä v skorších fázach vysokoškolského štúdia môže u študentov pretrvávať skôr čiernobiele vnímanie sveta. To je typické aj pre bakalársky stupeň, keď študenti často hľadajú „jednu správnu odpoveď“, jasný návod alebo jednoznačné riešenie. V tejto fáze prirodzene očakávajú, že správny smer im ukáže autorita – vyučujúci, nadriadený, odborný text alebo metodika.

Dnešné podnikateľské prostredie je mimoriadne dynamické. Firmy a organizácie fungujú v podmienkach vysokej neistoty. Manažéri, podnikatelia aj špecialisti sa čoraz častejšie stretávajú s problémami, ktoré nemajú jediné správne riešenie. Špičkoví lídri neriešia školské úlohy s jasne definovaným zadaním, ale čelia zle štruktúrovaným problémom (ill-structured problems), pri ktorých chýbajú dáta, premenné sa neustále menia a neexistuje žiadny vopred pripravený algoritmus.

Práve schopnosť orientovať sa v komplexnosti, pracovať s rôznymi perspektívami a rozhodovať sa v situáciách, keď neexistuje jasný návod, sa stáva jednou z najcennejších kompetencií súčasnosti.

Aby sme v tomto prostredí uspeli, musí sa naše myslenie posunúť na úroveň postformálneho a relativistického uvažovania. Podľa teórie relativistického postformálneho myslenia americkej profesorky Jan D. Sinnott, ktorej metodiku Barbora Pánková aplikovala na české vysokoškolské prostredie, sa zrelá myseľ stratéga vyznačuje schopnosťou tolerovať paradox, vnímať skrytú komplexnosť a prijímať subjektívne rozhodnutia o povahe „pravdy“ tam, kde neexistuje žiadna absolútna pravda.

Práve v tomto zmysle predstavuje nadväzujúce magisterské štúdium kvalitatívny posun oproti bakalárskemu stupňu. Študent sa už nemá iba učiť „správne odpovede“, ale má byť vedený k tomu, aby pochopil, že v odbornej aj profesijnej realite často neexistuje jediné správne riešenie. Učí sa porovnávať rôzne prístupy, zvažovať ich silné stránky aj limity, formulovať vlastné stanovisko a niesť zaň zodpovednosť. 

Poznanie sa tak mení na úsudok.

Od jednej správnej odpovede k svetu mnohých možností

Jedným z najzaujímavejších poznatkov vývinovej psychológie je skutočnosť, že dospelosť automaticky neznamená vyššiu úroveň myslenia. Americký psychológ William Perry opísal, že mladí ľudia vstupujú na vysokú školu často s tendenciou vnímať svet dualisticky. Hľadajú správne odpovede, očakávajú jasné autority a predpokladajú, že väčšina problémov má jedno riešenie. Postupne však zisťujú, že realita je oveľa zložitejšia.

Bakalárske štúdium býva vnímané ako prípravná etapa. Ako vo svojej analýze českého akademického prostredia uvádza profesor Janíček, štandardná dĺžka bakalárskeho štúdia často neposkytuje dostatok priestoru na rozvoj hlbokých odborných znalostí a pochopenie komplexných systémových súvislostí.

Až nadväzujúce magisterské štúdium inštitucionalizuje prechod do plnohodnotnej profesionálnej roly. Počas neho študent prechádza dvoma kľúčovými transformačnými procesmi, ktoré Barbora Pánková označuje za základné piliere vysokoškolského dozrievania:

Decentrácia myslenia (úbytok egocentrizmu)

Študent sa učí oddeliť svoju identitu od kritiky. Vecná kritika jeho podnikateľského projektu už nepredstavuje útok na jeho osobnosť. Získava nadhľad, dokáže viesť konštruktívnu diskusiu a meniť svoje názory na základe relevantných argumentov.

Centrácia cieľov

Myslenie sa obracia dovnútra. Rozvíja sa interný locus of control – hlboké vedomie vlastnej schopnosti ovplyvňovať výsledky. Študent prestáva čakať, čo od neho systém požaduje, a začína si sám definovať ciele, stratégie a preberať plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Barbora Pánková vo svojej práci nadväzuje na teóriu postformálneho myslenia Jan D. Sinnott, podľa ktorej sa vyspelejší spôsob uvažovania vyznačuje schopnosťou prijímať relativitu pohľadov, pracovať s rozporuplnosťou a chápať, že rôzne situácie môžu vyžadovať rôzne riešenia.

Nejde o rezignáciu na pravdu alebo odbornosť. Práve naopak. Ide o schopnosť rozpoznať, že komplexné problémy si vyžadujú komplexný prístup. A práve tento posun patrí medzi najvýznamnejšie rozdiely medzi bakalárskym a nadväzujúcim magisterským štúdiom.

Architektúra inžinierskeho štúdia na NEWTON University

Inžinierske štúdium na NEWTON University zámerne odbúrava akademický formalizmus. Celý program je postavený tak, aby rozvíjal postformálne myslenie prostredníctvom špecifických, prakticky orientovaných modulov.

Diplomová práca ako strategický projekt pre váš biznis

zámerne odbúrava akademický formalizmus. Celý program je postavený tak, aby rozvíjal postformálne myslenie prostredníctvom špecifických, prakticky orientovaných modulov.

Diplomová práca ako strategický projekt pre váš biznis

Bakalárska práca overovala schopnosť pracovať s odbornými zdrojmi a vyriešiť konkrétne praktické zadanie. Diplomová práca ide ďalej. Vyžaduje hlbšie a samostatnejšie uchopenie odborného problému, pri ktorom študent poznatky nielen preberá, ale ich kriticky prepája, interpretuje a využíva pri formulovaní vlastného odborného stanoviska.

Cieľom magisterského štúdia je vychovávať skutočných profesionálov. Na NEWTON University preto študentov nevedieme k písaniu teoretických elaborátov, ktoré skončia v zásuvke.

Naopak, povzbudzujeme ich, aby identifikovali reálny a komplexný problém vo svojom zamestnaní alebo podnikaní. Diplomová práca sa stáva nástrojom na riešenie konkrétneho biznisového úzkeho miesta prostredníctvom odborného výskumu a multikauzálnej analýzy. Výsledkom je stratégia, metodika alebo návrh pripravený na okamžité využitie v praxi.

AI a procesná automatizácia

Na bakalárskej úrovni je vzdelávanie v oblasti AI zamerané najmä na používanie nástrojov. Na magisterskom stupni sa študent stáva architektom firemných ekosystémov.

Prináša vlastnú prípadovú štúdiu alebo analyzuje reálnu prevádzkovú výzvu organizácie a navrhuje implementáciu veľkých jazykových modelov (LLM), autonómnych AI agentov, digitalizácie a automatizácie procesov tak, aby prepájal technologické možnosti s ekonomickou efektivitou.

Práve to si vyžaduje súčasná globálna transformácia. Trh už nepotrebuje iba ľudí, ktorí AI nástroje používajú, ale tých, ktorí ich dokážu systematicky integrovať do firemnej stratégie.

Komunikačné zručnosti pod vedením špičiek z praxe

V module Komunikačné a prezentačné zručnosti pod vedením Zdeňka Mikulku a Mariana Jelínka ml. nejde o nácvik efektných gest.

Študenti rozvíjajú kognitívnu flexibilitu v interakcii s ľuďmi. Učia sa vyjednávať v krízových situáciách, obhajovať nepopulárne strategické rozhodnutia pred stakeholdermi a akcionármi a komunikovať komplexné informácie zrozumiteľným spôsobom. 

Nadväzujúce magisterské štúdium nie je pre každého

Pokračovanie v magisterskom štúdiu nie je správnou voľbou pre každého. Vyžaduje čas, energiu, odhodlanie a ochotu vystúpiť z komfortnej zóny.

Ak však bakalárske štúdium predstavuje budovanie odborných základov, magisterské štúdium je často obdobím, keď sa človek učí premýšľať ako skutočný profesionál.

Nejde len o rozšírenie vedomostí.

Ide o rozvoj schopnosti orientovať sa v neistote, pracovať s komplexnosťou, kriticky vyhodnocovať informácie a vytvárať vlastné riešenia.

A práve tieto schopnosti dnes rozhodujú o tom, kto bude na zmeny iba reagovať a kto ich bude aktívne vytvárať.

Chcem vidieť ponuku nadväzujúceho magisterského štúdia

Zdroje

• HAZARI, A. et al., 2019. Factors Influencing Identity Formation in Engineering Postgraduate Students. IEEE Transactions on Education, 62(4), 245–254.
• HAŇKA, R. a M. JANÍČEK, 2010. Připravenost bakalářů pro technickou praxi. Technický týdeník. roč. 58, č. 14, s. 12-13. ISSN 0040-1064.
• HAZARI, A. et al., 2019. Factors influencing identity formation in engineering postgraduate students. IEEE Transactions on Education. roč. 62, č. 4, s. 245-254. ISSN 0018-9359.
• HUGHES, B. et al., 2018. Engineering identity formation among university students: The role of research and internships. In: Proceedings of the Fronties in Education Conference (FIE). San Jose, CA, USA, 3–6 October 2018. New York: IEEE, s. 1-8. ISBN 978-1-5386-1234-5.
• KEGAN, Robert, 1994. In Over Our Heads: The Mental Demands of Modern Life. Cambridge: Harvard University Press. ISBN 978-0674445888.
• KUHN, Deanna, Richard CHENEY a Michael WEINSTOCK, 2000. The development of epistemological understanding. Cognitive Development. roč. 15, č. 3, s. 309-328. ISSN 0885-2014.
• LIQUETE, E. et al., 2025. Engineering identity in the European Higher Education Area: Diversity and pedagogical implications. European Journal of Engineering Education. roč. 50, č. 2, s. 112-128. ISSN 0304-3797.
• PÁNKOVÁ, Barbora, 2021. Kognitivní vývoj v období vysokoškolského studia. Praha. Disertační práce. Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta, Katedra psychologie. Vedoucí práce Miloš Kučera.
• SINNOTT, Jan D., 1998. The Development of Logic in Adulthood: Postformal Thought and Its Applications. New York: Springer Science & Business Media. ISBN 0-306-45723-7.
• WORLD ECONOMIC FORUM, 2025. The Future of Jobs Report 2025. Geneva: World Economic Forum. Dostupné z: https://www.weforum.org/publications/the-future-of-jobs-report-2025/
• ČESKO, 1998. Zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů (zákon o vysokých školách). In: Sbírka zákonů České republiky. roč. 1998, částka 39. Dostupné také z: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1998-111