Jiří Koleňák: Volám sa Jiří Koleňák a vítam vás pri podcaste Úspěšní, kde budeme rozoberať princípy a návyky mojich hostí, ktoré z nich robia úspešných ľudí. Poďme na to. Mojím prvým hosťom je úspešný český podnikateľ, investor a filantrop Libor Hoření. Podnikať začal už v 17 rokoch, je zakladateľom webového portálu toprecepty.cz a projektu Dobrokáva. Je tiež investorom projektu Nesnězeno.cz, vášnivým námorným jachtárom a v súčasnosti poskytuje ľuďom pozitívne spravodajstvo na portáli pozitivnisprávy.cz. V časopise Forbes bol zaradený medzi 18 inšpiratívnych osobností roka 2018. Ahoj Libor, vitaj v podcaste. Nie je toho trochu veľa? Ako sa to dá všetko stíhať?
Libor Hoření: Ahoj Jirko. Či je toho veľa? Závisí. Na tie projekty určite nie som sám, práve naopak. Možno je to klišé, ale naozaj sa snažím spolupracovať so šikovnými a cieľavedomými ľuďmi. Pri mnohých projektoch iba pomáham alebo ich nejako podporujem. Toprecepty som po 13 rokoch predal, ale celé je to o tímoch a ľuďoch, ktorí sa neustále učia a posúvajú vpred. Tie projekty určite nie sú čisté iba o mne.
Jiří Koleňák: OK, čo ti v posledných dňoch urobilo najväčšiu radosť?
Libor Hoření: Najväčšiu radosť? Minulý týždeň som bežal kratší bežecký pretek – mal asi 6,5 km, ale bolo tam dosť kopcov. Dal som do toho všetko, bežal som naplno a vydal zo seba maximum. Priemerný tep som mal 188 a na poslednom kilometri som sa dokonca pozvracal, takže som to nedal úplne v top forme. Bavilo ma však, že som šiel naplno a hľadal svoje hranice. Ešte viac ma potešil kolega, ktorý mal tempo 4:04, zatiaľ čo môj vrchol bol 5:15. Hovoril, že cestou bežal s nejakým chalanom a rozprávali sa o práci. To ma veľmi inšpirovalo – ukázalo mi to, že limity môžeme neustále posúvať. Môj limit bol len v tom, že som tréningu nevenoval dostatočnú pozornosť, ale videl som, že je to možné. To mi spravilo radosť.
Jiří Koleňák: To je vlastne jeden z dôvodov, prečo som ťa pozval. Myslím si, že máš veľký potenciál inšpirovať ľudí. Mám rád ľudí, ktorí sa snažia byť najlepší v tom, čo robia, a preto ich zvom sem, aby sa podelili o tipy a zdroje energie. Zaujíma ma tvoja cesta. Ako sa to celé začalo? Bol si najpodnikavejšie dieťa v škôlke, alebo to prišlo až neskôr? Skús vybrať kľúčové míľniky svojho života.
Libor Hoření: Ako podnikavé dieťa by som sa nenazval. Bol som skôr drzý a mal som problém s autoritami – nechcel som robiť veci, ktoré mi nedávali zmysel. Často som sa učiteľov pýtal: „Na čo mi toto v živote bude?“ To nemali veľmi radi. Zameral som sa len na to, v čom som videl zmysel a čo mi malo byť užitočné. Zásadný moment nastal, keď mi rodičia dovolili hrať počítačové hry len jednu hodinu denne. Zvyšok času na počítači som mohol stráviť len činnosťami, ktoré mi prinesú nejakú hodnotu do života. Začal som sa teda učiť programovať a chodiť na krúžky webových stránok a grafiky. Keď som mal asi 13 rokov, učiteľ krúžku mi ponúkol prácu pre jeho malú webovú agentúru. Začal som z domu robiť grafiku a menšie weby. Niektoré práce klienti aj odmietli, no za prácu som dostával 300 Kč na hodinu, čo bolo násobne viac, než zarábali moji spolužiaci na oveľa ťažších brigádach. Vtedy som si uvedomil: tento podnikateľ mi dá 300 Kč na hodinu a ešte na mne zarobí. Čo by som mohol spraviť pre to, aby som mal takúto slobodu, zamestnával šikovných ľudí a sám si rozhodoval o svojom živote? Keď som mal 16, našiel som si rebríček najnavštevovanejších českých webov a hľadal som taký, ktorý bol škaredý, no mal vysokú návštevnosť. Našiel som receptový web, ktorý bol zelený a mnohé veci na ňom nefungovali. Povedal som si, že ho spravím lepšie. Našiel som programátora, ktorému som namiesto peňazí ponúkol podiel v projekte, a tak vznikli toprecepty.
Jiří Koleňák: Aký máš vzťah ku vareniu, keď ide o receptový portál? Bolo to pragmatické rozhodnutie kvôli návštevnosti, alebo tam bola aj láska k jedlu?
Libor Hoření: Bola tam láska k tvorbe webov, no téma varenia nebola moja. Popravde, variť sa začínam učiť až teraz.
Jiří Koleňák: Chlapi sa učia variť najskôr v štyridsiatke, takže je to v poriadku. Páči sa mi, že na podnikanie na začiatku evidentne nie sú potrebné peniaze. Programátorovi si dal podiel, lebo si mu nemal čo iné ponúknuť. Je sloboda tým kľúčovým slovom pre podnikanie? Je tá sloboda na konci hlavným spúšťačom a naozaj tam tá sloboda dnes je?
Libor Hoření: Môže byť, ale nemusí. Poznám podnikateľov, ktorí podnikaním slobodu skôr stratili – riešia množstvo stresu a nevedia sa od toho odpútať. Na druhej strane, keď si taký podnikateľ konečne dovolí odísť na dovolenku, často zistí, že firma fungovala bez neho ešte lepšie. Ja som nikdy nechcel viesť stovky zamestnancov ani byť neustále v lietadle. Chcel som peknú malú firmu okolo 15 ľudí, ktorá zarobí pekné peniaze, bude užitočná pre čo najviac ľudí a bude ma baviť.
Jiří Koleňák: Kde sa podľa teba v ľuďoch berie podnikavosť? Čo bolo spúšťačom tvojho úspechu?
Libor Hoření: Bola to radosť a obrovské nadšenie pre tvorbu webov. Keď som v 16 rochách našiel ten škaredý web o varení, bežal som za rodičmi s obrovským nadšením a vravel im: „Spravím stránku o varení, kde budú ľudia pridávať recepty a hodnotiť ich!“ To nadšenie mi vydržalo veľmi dlho. Nadšenie pre nejakú tému vedie k tomu, že riešite problémy ľudí, čo následne vedie k podnikaniu. Vtedy som si ani neuvedomoval, že začínam podnikať – iba som chcel vylepšiť niečo, čo používalo veľa ľudí.
Jiří Koleňák: Keď vidím tvoje nadšenie, niet divu, že Toprecepty sú najúspešnejším portálom s receptami v Česku. Poďme k projektu Dobrokáva. Priblíž nám tento projekt a dôvod jeho vzniku.
Libor Hoření: Keďže som súčasťou spoločnosti, chcem jej niečo vracať a starať sa o prostredie, v ktorom žijem. Ak by sa každý staral o svoje okolie, mali by sme sa všetci lepšie. Keď som mal možnosť prispieť na dobročinnosť, nechcel som len poslať peniaze neznámej organizácii. Vymyslel som pojazdnú kaviareň, kde sa nedalo platiť peniazmi. Človek zaplatil tým, že sľúbil vykonať dobrý skutok nad rámec toho, čo bežne robí. Za to dostal kávu a odchádzal so záväzkom.
Jiří Koleňák: Mám s tým osobnú skúsenosť. V rade na Dobrokávu som videl prekvapené výrazy ľudí, ktorí chceli zaplatiť peniazmi, no museli porozmýšľať nad dobrým skutkom. Všimol som si aj kultiváciu okolia – ľudia si pomáhali s kočíkmi v električkách a podobne. Je to veľmi pekný počin. Prejdime k projektu Nesnězeno. Ako vznikol a v akom stave je dnes?
Libor Hoření: Nesnězeno je štandardná komerčná firma so spoločenským presahom. Nápad vznikol pri Dobrokáve. Kuba tam vozil kaviareň a Míša bola barista. Míša si spomenula na zahraničnú aplikáciu, kde reštaurácie a pekárne ponúkali nepredané jedlo so zľavou minimálne 50 %, aby neskončilo v koši. Zistili, že v Česku nič také neexistuje, a tak oslovili pár podnikov. Mnohé potvrdili, že nespracované jedlo jednoducho vyhadzujú. Na overenie nápadu založili bezplatnú stránku na Facebooku. O pár mesiacov mala stránka 15 000 fanúšikov, 30 zapojených podnikov a tisíce predaných jedál. Nápad bol overený. S ďalším kamarátom sme do toho investovali, vytvorili prvú verziu aplikácie s províznym modelom. Veľkým zlomom bolo spojenie s maďarskou aplikáciou Munch. Expandovali sme na Slovensko a do Rumunska, získali investície cez 5 miliónov eur a dnes má firma vyše 100 ľudí.
Jiří Koleňák: Kde hľadáš ľudí, ktorí sa chcú pripojiť k tvojim myšlienkam?
Libor Hoření: Mám asi šťastie alebo dobrú karmu, no tí ľudia prichádzajú sami. Keď robíte užitočné a zaujímavé veci, začnú sa okolo vás objavovať proaktívni ľudia. Kuba napríklad neprišiel kvôli peniazom, ale kvôli nastaveniu mysle. Dnes je v rebríčku Forbes 30 pod 30 a obrovsky rastie. Vidieť ľudí takto rásť je pre mňa na podnikaní najkrajšie.
Jiří Koleňák: Aký majú títo ľudia mindset?
Libor Hoření: Chcú niečo dokázať a vybudovať, nechcú byť len zamestnaní a často hľadajú ten správny nápad.
Jiří Koleňák: Čo by si poradil niekomu, kto sa bojí, že mu niekto ukradne podnikateľský nápad?
Libor Hoření: Strach z ukradnutia nápadu podľa mňa ukazuje na nízku sebadôveru. Nápad je len prvý krok. Nikto vám nemôže ukradnúť vašu energiu, know-how, nadšenie, víziu ani odhodlanie. A aj keby to niekto začal robiť, konkurencia vás môže poháňať vpred.
Jiří Koleňák: Nápad bez práce je len myšlienka. Aké hodnoty ťa vedú pri rozhodovaní, kam investuješ energiu a čas?
Libor Hoření: Užitočnosť. Zmyslom môjho života je byť užitočný. Pri každej príležitosti sa pýtam, ako veľmi je ten projekt užitočný a ako môžem pomôcť ja.
Jiří Koleňák: Čo považuješ za úplne kľúčové v podnikaní?
Libor Hoření: Riešiť reálne problémy ľudí.
Jiří Koleňák: Môžeš uviest príklady?
Libor Hoření: Negatívny príklad: niekto chcel vytvoriť aplikáciu na sledovanie videí západu slnka z celého sveta. Znie to pekne, ale aký problém to rieši? Žiadny. A nikto by za to neplatil. Pozitívny príklad je projekt Advomate.cz. Dva 20-roční chalani ovládli AI a v advokátskej kancelárii videli, že právnici trávia hodiny ručným hľadaním v knižniciach. Naučili AI stotisíce právnych dokumentov a dnes ich nástroj používajú desiatky kancelárií a veľkých firiem ako Škoda Auto či Skanska, pretože im to šetrí obrovské množstvo času.
Jiří Koleňák: Ako sa snažíš udržiavať rovnováhu medzi prácou, osobným životom a charitou? Ako dobíjaš batérie?
Libor Hoření: Raz týždenne si doprajem wellness ako pasívny oddych a štyrikrát týždenne športujem. Kľúčové pre mňa bolo pochopiť rozdiel medzi bezcieľnym mrhaniam časom a vedomým oddychom. Bezduché scrollovanie na mobile človeka len viac vyčerpá. Dnes si vedome vyberám, kedy oddychujem. To isté platí aj pri jedle.
Jiří Koleňák: Čo chystáš v najbližšej dobe?
Libor Hoření: Fascinuje ma umelá inteligencia. Pôsobím ako mentor študentských startupov na JIC a som garantom MBA programu na Newton University, kde prepájam úspešných podnikateľov z praxe so študentmi, ktorí sa od nich chcú učiť.
Jiří Koleňák: Ako sa inšpiruješ úspešnými ľuďmi vo svojom okolí?
Libor Hoření: Hľadám konkrétne a prakticky aplikovateľné veci do života. Napríklad Tomáš Vala, CEO SIKO, spomenul pravidlo: „Mysli na druhého v poradí.“ V praxi to znamená, že skladník uloží krabicu etiketou von, aby ten po ňom hneď videl, čo v nej je. V osobnom živote to znamená napríklad vymeniť toaletný papier, keď doslúži. Je to jednoduché a použiteľné v akejkoľvek situácii.
Jiří Koleňák: Akú jednu radu by si dal mladým ľuďom s ambíciou podnikať?
Libor Hoření: Okrem drobných rád typu „zjedz tú žabu“ (sprav najnepríjemnejšiu vec hneď ráno) je kľúčový mindset – čeliť výzvam. Keď sa niečoho bojíte alebo riešite nepríjemnú situáciu v podniku, neutekajte pred tým. Postavte sa tomu, zistite si informácie a vyriešte to.
Jiří Koleňák: Ďakujem, Libor, za prijatie pozvania a cenné rady. Ak ste dopozerali až sem, lajkujte, zdieľajte, dajte odber a vidíme sa pri ďalších inšpiratívnych osobnostiach. Ahoj!
