Jiří Koleňák: Vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Úspěšní, konkrétne pri jej špeciálnej sérii, ktorú pripravujeme v spolupráci s Českou manažérskou asociáciou a do ktorej pozývame výnimočné osobnosti ocenené v súťaži Manažér roka. Je tu so mnou aj moja milá spolumoderátorka Olga Girstlová, prezidentka Českej manažérskej asociácie. Olga, vitaj.
Olga Girstlová: Jiří, ďakujem za milé privítanie. Dnes by som rada predstavila nášho dnešného hosťa, ktorým je Lukáš Rudy, CEO spoločnosti UNIQO Modular. Lukášov príbeh je fascinujúci tým, že prešiel všetkými časťami firmy – začínal vo výrobe, venoval sa finančnému manažmentu a dnes celú spoločnosť riadi. UNIQO Modular dnes nie je len tradičným výrobcom, ale snaží sa vytvárať modulárnu platformu pre inovatívne riešenia. Lukáš, vitaj v našom relácii.
Lukáš Rudy: Dobrý deň.
Jiří Koleňák: Lukáš, čo ti v posledných dňoch urobilo radosť ako človeku, nie ako generálnemu riaditeľovi?
Lukáš Rudy: Najväčšiu radosť mi spravila návšteva pražského projektu Signal Space. Boli som absolútne očarený svetelnou inštaláciou a celý týždeň premýšľam, ako by sme tento koncept využili pre naše nové firemné priestory. Verím, že sa čoskoro budem môcť podeliť o výsledok.
Jiří Koleňák: Radi sa prídeme pozrieť. Hovoríš o sebe, že si „večne nespokojný“. Čo tým presne myslíš?
Lukáš Rudy: Mám neustálu potrebu veci posúvať vpred a zlepšovať – v práci aj v súkromí. Keď som nedávno prevzal späť riadenie našej firemnej kaviarne, nebol som spokojný so zaškolením personálu. Hneď cez víkend som absolvoval baristický kurz, aby som najprv sám dokonale pochopil prípravu kávy a latte art, a až potom učil personál. Ak vidím, že niečo nefunguje perfektne, premýšľam, ako to spraviť lepšie.
Jiří Koleňák: Je nespokojnosť vždy užitočným motorom, alebo môže aj škodiť?
Lukáš Rudy: Všetko s mierou, no hranice sa dajú posúvať. Ako vyštudovaný štatistik považujem 95 % za skvelý výsledok, ktorý však stále necháva priestor na zlepšovanie.
Jiří Koleňák: Často tvrdíš, že veta „to sa nedá“ pre teba neexistuje. Ako to myslíš?
Lukáš Rudy: Neakceptujem odpovede typu „to nie je možné“. Ak je niečo potrebné spraviť, hľadám správne riešenie. Držím sa múdrosti od svojho otca: väčšinu limitov si vytvárame sami vo vlastnej hlave. Keď tieto limity odbúrate, objavia sa cesty, ktoré by ste si predtým nevedeli predstaviť.
Jiří Koleňák: Ako hovorí známy manažérsky výrok: „Nech tí, ktorí tvrdia, že sa niečo nedá spraviť, neprekážajú tým, ktorí to už robia.“ Vo firme si vyrastal od detstva. Čo bolo ťažšie – prevziať firmu, alebo zmeniť vnímanie zamestnancov, že nie si len „syn majiteľa“, ale skutočný líder?
Lukáš Rudy: Zmena vnímania bola najväčším problémom. Od 12 rokov som vo firme zakladal šanóny a postupne si prešiel takmer všetkými profesiami. Trvalo však veľmi dlho, kým ma kolegovia prestali vnímať ako človeka s automatickým nárokom z rodinných dôvodov. Zlom nastal v krízovom momente, ktorý si vyžadoval extrémne nasadenie; vtedy ma firma začala brať ako lídra s jasnou víziou, ktorého chcú nasledovať.
Jiří Koleňák: Firmy budované silným zakladateľom často trpia absenciou štruktúry. Kedy nastal moment, že firma musela prejsť na profesionálne riadenie?
Lukáš Rudy: Keď som preberal pozíciu finančného riaditeľa, chýbajúca štruktúra bola zrejmá. Čelili sme obrovským finančným problémom, čo si vyžadovalo štandardizáciu a hierarchizáciu procesov. Pri preberaní pozície CEO sme už budovali firmu s dvojnásobným počtom zamestnancov a násobne vyšším obratom, čo sa nedalo riadiť ako garážová firma. Hoci dnes fungujeme bez klasického stredného manažmentu, procesná štruktúra na pozadí funguje presne.
Jiří Koleňák: Na Newton University sa intenzívne venujeme téme rodinného nástupníctva. Najväčší problém často nebýva na strane nástupcu, ale na strane odchádzajúceho zakladateľa.
Lukáš Rudy: S odovzdávaním firmy sme zápasili takmer 10 rokov! Otec síce pred celou firmou oznámil svoj odchod a odovzdanie riadenia, no o mesiac bol späť a snažil sa do všetkého zasahovať. Celú dekádu sme vedľa seba súperili o riadenie.
Obaja sme sa bál odísť na dovolenku, lebo ten druhý okamžite presadil svoje zmeny. Keď som odišiel na dovolenku ja, otec zdemoloval komíny na kotolni (ktorých legalizácia trvala 7 rokov!). Keď odišiel na dva týždne do Mexika on, vyviezol som z fabriky 70-tonový stroj a nainštaloval nový bez toho, aby o tom vedel, hoci išlo o jeho srdcovú záležitosť.
Boli to dramatické roky. Odchádzajúca generácia investovala do firmy desaťročia života a má prirodzený strach, že nová generácia ich dielo pokazí. Nástupca si však musí prejsť vlastnými drahými chybami, aby našiel svoj vlastný líderský štýl a stratégiu.
Jiří Koleňák: Dnes opisuješ firmu skôr ako platformu než výrobný podnik. Kde nastal tento posun?
Lukáš Rudy: Začalo to nespokojnosťou s nefunkčným dodávateľom. Rozhodol som sa vyvinúť vlastný interný projekt a do roka sme spustili vlastnú výrobu okien.
Dnes každý rok spúšťam jeden hlavný interný „hobby projekt“ – inkubujeme samostatné výrobné bunky, ktoré primárne vykryjú interný nedostatok, no postupne sa plne osamostatnia a hľadajú si vlastných externých zákazníkov.
Jiří Koleňák: V prihláške do súťaže Manažér roka si popísal vaša rýchlu reakciu počas pandémie. Aký bol váš recept?
Lukáš Rudy: Receptom je predvídavosť. Nečakáme na príchod krízy, ale vyhodnocujeme globálne indície. Testovanie a respirátory sme zaviedli mesiac predtým, než štát priznával reálnu hrozbu, a ochranné pomôcky sme si doviezli priamo z Číny. Riadime sa nemeckým princípom agieren und reagieren – predvídať udalosti a pripraviť sa na ne skôr, než pristanú na stole.
Jiří Koleňák: Pri strategickom myslení rozhodujú viac dáta alebo skúsenosti?
Lukáš Rudy: Skúsenosti, keďže dáta pre budúce inovácie často neexistujú. Pri strategických rozhodnutiach musíme zavrieť oči, predstaviť si cieľový svet a vybudovať k nemu cestu bez spoliehania sa na historické dáta.
Jiří Koleňák: Vaše interné projekty riadiš ako startupy. Čo tento prístup prináša?
Lukáš Rudy: Pomáha nám to neustále diverzifikovať biznis mimo hlavného produktu. Mojím cieľom je za 12 mesiacov posunúť nápad do štádia samostatne fakturujúcej divízie s vlastným vedúcim. Ak projekt nedokáže generovať reálny komerčný zisk alebo obrovský interný benefit, ukončíme ho.
Jiří Koleňák: Ako hľadáte lídrov pre tieto nové divízie?
Lukáš Rudy: Naša firemná kultúra prirodzene priťahuje samostatných a autonómnych ľudí. Zamestnanci sami prichádzajú s nápadmi na vytvorenie nových samostatných divízií.
Jiří Koleňák: Hovoríš, že inovácie vznikajú z nespokojnosti. Uvedieš príklad?
Lukáš Rudy: Nespokojnosť s dodávateľmi nás priviedla k vytvoreniu vlastnej elektrodivízie, kde naši inžinieri vyvíjajú vlastné modulárne trafo. Absencia kvalitnej gastronómie pre klientov v Zlíne nás priviedla k stavbe vlastnej reštaurácie a aktuálne budujeme regionálny inovačný hub pre prepojenie škôl, univerzít a firiem.
Jiří Koleňák: Manažér podľa teba nesie zodpovednosť aj za rozvoj regiónu.
Lukáš Rudy: Vydali sme vizovickú kuchárku na zachovanie tradícií, organizujeme rodinný festival pre komunitu a aktuálne vo Vizoviciach testujeme otvorenie hudobného klubu pre mladú generáciu, aby sme bojovali proti odlivu mozgov (brain drain).
Moje dve dospelé deti odišli z regiónu (syn do Ostrava, dcéra do USA). Ak nedokážeme udržať vlastné deti v regióne, musíme aktívne vytvárať podmienky a alternatívy pre novú generáciu.
Jiří Koleňák: Firmu ste vložili do rodinného fondu. Čo vás k tomu viedlo?
Lukáš Rudy: Po smrti otca sme s bratom vložili firmu do rodinného fondu, aby sme predišli majetkovým sporom a zabezpečili dlhodobú kontinuitu. Fond stanovuje presné pravidlá: podmienkou pre beneficiárov je mať deti do 40 rokov a exekutívne riadenie sa končí striktne vekom 65 rokov. Vedomie časovo obmedzeného mandátu ma motivuje pracovať s maximálnou efektivitou.
Jiří Koleňák: Ako sa riadi firma vo svete neustálych zmien?
Lukáš Rudy: Welcomujeme zmenu a nelpneme na starých produktoch. Ak bude dopyt po vzducholodiach a zoženieme odborníkov, budeme vyrábať vzducholode. Dôležitá je užitočnosť a komerčná životnosť. Aktuálne implementujeme umelú inteligenciu do všetkých interných procesov.
Jiří Koleňák: Aká je tvoja biznisová filozofia v jednej vete?
Lukáš Rudy: Projekt musí byť schopný fakturovať a prinášať brutálnu kvalitu, špičkový zákaznícky servis a vysokú pridanú hodnotu.
Olga Girstlová: Lukáš, čo ti osobne priniesla účasť a víťazstvo v súťaži Manažér roka?
Lukáš Rudy: Súťaž mi priniesla hlbokú sebareflexiu a zastavenie sa nad 13 rokmi vo vedení firmy. Ocenenie mi otvorilo dvere do akademickej obce, k regionálnej samospráve a k nadviazaniu skvelých partnerstiev s lídrami, akým je napríklad Petr Střelec.
Olga Girstlová: Čo by si vzkázal manažérom zvažujúcim nomináciu?
Lukáš Rudy: Určite sa prihláste! Pripojenie sa k komunite lídrov ČMA vám dodá obrovskú energiu a potvrdenie, že vaša cesta má zmysel.
Jiří Koleňák: Lukáš, veľmi pekne ti ďakujeme za inšpiratívny rozhovor.
Lukáš Rudy: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie!
Jiří Koleňák: Ďakujeme aj vám, divákom a poslucháčom, za pozornosť. Nezabudnite dať lajk, komentár a odber, a tešíme sa na vás pri ďalších epizódach!
