Jiří Koleňák: Volám sa Jiří Koleňák a vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Úspěšní, kde spolu s mojimi hosťami ukazujeme ich princípy, návyky a spôsob myslenia, ktoré z nich robia úspešných ľudí. Dnes mám hosťa, ktorý už viac ako 20 rokov stojí za úspechom českej pobočky značky Liebherr – jednej z najvýznamnejších firiem v oblasti stavebníctva a chladiacej techniky na svete. Jaroslav Moravec začínal ako asistent riaditeľa, postupne sa vypracoval na prokuristu a dnes už deviaty rok vedie firmu ako konateľ. Jeho prístup k stratégii, ľuďom a dlhodobému budovaniu značky je príkladom stability aj pokory. Okrem biznisu je známy svojím ľudským prístupom k tímu, citlivosťou na firemnú atmosféru a dôrazom na hodnoty. V rozhovore chcem prebrať, ako sa stavá dlhodobý úspech, čo znamená viesť ľudí s rešpektom a ako pôsobiť ako manažér v rodinnom biznise. Ahoj Jardo, vitaj v podcaste.
Jaroslav Moravec: Ďakujem, ahoj Jirko.
Jiří Koleňák: Jardo, každého sa na úvod pýtam, čo mu v poslednom čase urobilo radosť. Čo to bolo u teba?
Jaroslav Moravec: Snažím sa radostné momenty vedome vnímať. Za posledné dni mi najväčšiu radosť spravili moje deti, keďže dosiahli úspech v škole aj pri plnení svojich osobných cieľov. Keď sme to spoločne zdieľali, uvedomil som si, akú obrovskú radosť z toho mám.
Jiří Koleňák: Je fascinujúce, koľko radosti dokáže priniesť úspech našich najbližších.
Jaroslav Moravec: Jednoznačne. Sú to ľudia, ktorých máte najbližšie, a keď sa naučíte túto radosť vnímať, zistíte, že môžete byť skutočne šťastní. Som za to veľmi vďačný.
Jiří Koleňák: Čo ťa priviedlo do spoločnosti Liebherr? Poďme na začiatok tvojej kariéry.
Jaroslav Moravec: Bolo to jedno zásadné životné rozhodnutie. Stál som na križovatke a váhal, či pokračovať v podnikaní, alebo sa nechať zamestnať. Vedel som, že ak si vyberiem zamestnanie, chcem pracovať výhradne pre rýdzo nemeckú firmu. V Česku sa mi vtedy skrížili dve možnosti: Haribo a Liebherr. K Haribu som mal blízko cez osobný vzťah s pánom Gočálkom, vtedajšou reklamnou tvárou značky. Keď sme sa o tom bavili, povedal mi: "Si chlap, choď ku strojom." Liebherr ma oslovil svojimi nemeckými koreňmi, silnou víziou a plánom rozvoja na českom trhu.
Jiří Koleňák: V 20 rokoch si odišiel do Nemecka a začal tam podnikať. Ako ťa táto podnikateľská skúsenosť vyformovala a aké predpoklady vytvorila pre tvoju rolu v Liebherre?
Jaroslav Moravec: Do Nemecka som pôvodne nešiel podnikať. Po odchode z vysokej školy v čerstvých 90. rokoch som sa chcel naučiť angličtinu. Známi mi hovorili: "Choď cez Hamburg, tam nastúpiš na loď a skončíš v New Yorku." Skončil som v Hamburgu a do New Yorku som nedoplával. Začínal som ako au pair v rodinách. Postupne sa mi otvárali príležitosti a začal som sám podnikať – v opatrovaní detí, v prenájme vybavenia na párty a v záhradníctve.
Či už v roli au pair alebo malého živnostníka s vlastnými ľuďmi, Nemecko ma naučilo obrovskej disciplíne. Stretol som sa s absolútnou dodržiavanosťou dohôd a precíznosťou. Keďže som bol vychovávaný podobne, našiel som sa v tom. Čo som sľúbil, to som dodržal, nikde som nechodil neskoro a odvádzal poctivú prácu. Tieto vlastnosti dokonale zapadli pri mojom nástupe do Liebherru – mal som pocit, že som doma, keďže nemecký systém mi bol mimoriadne blízky.
Jiří Koleňák: V čom bol najväčší kultúrny náraz v porovnaní s českým prostredím?
Jaroslav Moravec: V Nemecku som žil osem rokov od svojich 20 rokov a ďalšie dva roky som pendloval. To ma silne ovplyvnilo. Po návrate do Česka bol prvým nárazom odpor voči zmenám. V Nemecku bola adaptácia a robenie zmien na dennom poriadku pri reakcii na trh, zatiaľ čo v Česku v 90. rochách prevládala mentalita "prečo čokoľvek meniť".
Druhým nárazom bola nižšia otvorenosť voči novým prístupom. A treťou vecou bola absencia vďačnosti. Mal som obrovské šťastie, že som v roku 1995 odišiel do Nemecka a zažil ten rozdiel. Keď mi neskôr vedenie firmy dalo dôveru realizovať vlastné myšlienky, pristupoval som k tomu s obrovskou vďačnosťou, keďže som vedel, že to nie je samozrejmosť.
Jiří Koleňák: Dlho si vyberal všetkých zamestnancov sám. Podľa čoho spoznáš, že človek zapadne do tímu?
Jaroslav Moravec: Spočiatku som sa spoliehal na pocit v žalúdku. Ako asistent vtedajšieho riaditeľa som sa pri pohovoroch učil od neho. Po pohovore sme sa na seba pozreli a intuíciou sme vedeli, či človeka prijmeme.
Kľúčové však bolo navnímanie rodinnej kultúry Liebherr. Naučil som sa pravidlo: Koho si chceš vziať do rodiny? Neprijímaš len zamestnanca do firmy, berieš si človeka do rodiny. Pýtal som sa sám seba: Pozval by som si tohto človeka domov, sadol si s ním ku stolu, najedol sa a dal si pohár vína? Pri budovaní menšej firmy bez zložitých štruktúr potrebujete ľudí, s ktorými ľudsky súznite. Postupne sme pridali profesionálne hodnotiace kritériá, no osobný cit pre charakter ľudí využívam dodnes. Keď sme neskôr stavali manažment firmy, mohol som čerpať z ľudí, ktorí už boli súčasťou tejto "rodiny".
Jiří Koleňák: Táto rodina má dnes takmer 60 000 členov.
Jaroslav Moravec: Neplných 60 000 – je to obrovská rodina.
Jiří Koleňák: Kedy si si uvedomil, že práca s ľuďmi nie je len o delegovaní úloh, ale o vytváraní prostredia a atmosféry?
Jaroslav Moravec: Ako mladý a naivný manažér som si myslel, že každý berie prácu rovnako ako ja. Postupne som zistil, že to tak nie je. Vtedy som pochopil, že vedenie nie je len o nastavovaní technických postupov a systémov, ale o práci s hodnotami a charakterom človeka. Práca s osobnostnou a mentálnou stránkou ľudí je úplne iná dimenzia lídershipu.
Jiří Koleňák: Mnohí mladí manažéri spadnú do pasce, že chcú stáť nad každým zamestnancom a mikromanažovať ho. Skutočná efektivita stojí na vytvorení prostredia, v ktorom ľudia fungujú autonómne.
Jaroslav Moravec: Presne tak.
Jiří Koleňák: Aké ďalšie zlomové momenty si vo svojej kariére zažil?
Jaroslav Moravec: Prvý zlom nastal, keď naša pobočka narástla na 50 až 60 ľudí. Uvedomil som si, že ak budem chcieť riadiť všetko sám, stanem sa brzdičom firmy. Musel som delegovať kompetencie, dať ľuďom plnú dôveru a preniesť na nich zodpovednosť. Boli to pre mňa náročné kroky, keďže som bol zvyknutý o všetkom vedieť a sám reportovať rodine Liebherr.
Druhý zlom prišiel, keď som prechádzal z roly manažéra do roly lídra. Musel som predefinovať svoju vlastnú prácu.
Jiří Koleňák: Ako popíšeš rozdiel medzi manažérom a lídrom?
Jaroslav Moravec: Raz sa ma malé deti na prednáške opýtali: "Čo konkrétne robíte v práci?" Odpovedal som im: "Moja práca je, že premýšľam. Premýšľam tak veľa, že mi to zaberie celý deň."
Vysvetlil som im: "Vo firme máme ľudí, ktorí pracujú rukami, ľudí, ktorí riadia počítače, a ľudí, ktorí vytvárajú systémy. Moja práca lídra spočíva v troch veciach: 1. Lejem energiu a chuť do žíl manažérom, aby pracovali s rovnakou motiváciou ako na začiatku. 2. Starám sa o to, aby som vlastnú motiváciu nestratil ja sám. 3. Premýšľam nad tým, ako bude firma vyzerať o niekoľko rokov." Manažér riadi prítomnú operatívu; líder vytvára budúcnosť a drží energiu organizácie.
Jiří Koleňák: O tomto posune sa píše málo.
Jaroslav Moravec: Píše sa o tom veľmi málo.
Jiří Koleňák: Akú najväčšiu lekciu si dostal pri prechode z operatívy do stratégie?
Jaroslav Moravec: Dať ľuďom reálnu dôveru a priestor. Po rokoch úspešnej operatívy si myslíte, že všetko viete najlepšie. Ak však ľuďom nedáte slobodu, vychováte si len alibistov, ktorí si chodia po každé schválenie. Musel som sa vnútorne naučiť nechať ľudí spraviť vlastnú chybu a poučiť sa z nej.
Jiří Koleňák: Pri prechode do vrcholového managementu sa človek stáva "junior stratégom". Povýšeným manažérom málokedy niekto povie, že stratégia je úplne nová disciplína, v ktorej začínajú od znova.
Jaroslav Moravec: Môžem to plne potvrdiť. Keď som prechádzal z pozície prokuristu na konateľa, myslel som si, že ide len o formalitu. Bola to pre nás obrovská pocta, keďže sme boli prvými ne-nemeckými členmi štatutárneho orgánu v našej divízii. Rýchlo som však zistil, že v oblasti stratégie som opäť na začiatku. Byt junior lídrom je úplne iná disciplína než byť skúseným operatívnym manažérom.
Jiří Koleňák: Ako buduješ a udržiavaš firemnú atmosféru?
Jaroslav Moravec: Snažím sa veci nekomplikovať a vnášať do firmy pokoj a optimizmus. Ryba smrdí od hlavy. Ak vznikne chyba, hľadáme riešenie a poučenie pre budúcnosť, nepanikárime.
Ľuďom hovorím: "Chcem, aby ste do práce nechodili so stiahnutým žalúdkom." Vytváram prostredie psychologického bezpečia, čo však neznamená alibizmus – vyžadujeme vysoké výsledky, no dosahujeme ich s radosťou a zápalom. Zamestnanci sú pre mňa rovnako dôležití ako zákazníci.
Jiří Koleňák: Ako udržiavaš jednotnú kultúru naprieč vašimi štyrmi pobočkami v Česku?
Jaroslav Moravec: Cez nemeckú precíznosť (Pünktlichkeit) – základom dobrej atmosféry je poriadok a jasné pravidlá. Vedenie firmy nie je demokracia. Ak sú pravidlá jasne nastavené pre všetkých rovnako (Plzeň, Ostrava či Hradec Králové), predchádza sa pocitom nespravodlivosti. Ak chce niekto pravidlo zmeniť, musí priniesť návrh riešenia s jasným prínosom.
Druhým pilierom je transparentný prístup k informáciám. Vytvorili sme systém, kde si každý zamestnanec dokáže kedykoľvek dohľadať potrebné informácie.
Jiří Koleňák: Aké je to byť profesionálnym manažérom v rodinnej firme s takými silnými hodnotami?
Jaroslav Moravec: Je to nesmierne obohacujúce. Mal som česť stráviť osobný čas s rodinou Liebherr. Sú to skromní, autentickí ľudia, ktorí napriek obrovskému globálnemu rozmachu stále stavajú na rodinnom duchu, súdržnosti a vzájomnej pomoci.
Vnímam obrovskú vďačnosť za dôveru, ktorú do mňa vložili. Aj keď sme obrovský koncern riadený korporátne, vedomie, že na čele stojí reálna rodina a nie anonymní akcionári, prináša obrovský pocit zodpovednosti, ktorú nechcem sklamať.
Jiří Koleňák: Akú jednu vec z kultúry rodinných firiem by si si želal zachovať navždy?
Jaroslav Moravec: Lásku k tomu, čo robia. Od tretej generácie rodiny Liebherr som nikdy nepočul vyhlásenia o dobývaní trhov či tržbách. Vždy hovoria: "Máme zodpovednosť odovzdať ďalej poslanie, ktoré tu zanechal náš dedko: pomáhať ľuďom našou technológiou."
V rodinných firmách sa nástupníctvo nemá riešiť tlakom na deti, ale ich postupnou výchovou k pokore, zodpovednosti a vzťahu k hodnotám podniku.
Jiří Koleňák: Jardo, čo pre teba znamená úspech?
Jaroslav Moravec: Vnútorná spokojnosť, radosť, zdravie a sloboda. Úspech nedefinujem dosahovaním met, ale schopnosťou tešiť sa z maličkostí a zo života. Ak som šťastný a zdravý, dokážem radosť a energiu rozdávať svojmu okoliu a pomáhať druhým.
Jiří Koleňák: Akú myšlienku by si rád odovzdal mladým ľuďom a studentom?
Jaroslav Moravec: 1. Uvedomte si, že tu a teraz máte úžasnú príležitosť zmeniť všetko, čo sa vám nepáči, a dosiahnuť svoje ciele. Nepromárnite prítomný okamih. 2. Nepozerajte sa na staršiu generáciu ako na neschopných starcov – hľadajte medzi riadkami ich životné skúsenosti, ktoré v knižkách nenájdete.
Jiří Koleňák: Hovorí Jaroslav Moravec. Jardo, veľmi pekne ti ďakujem, že si prijal pozvanie a podelil sa s nami o svoju inšpiratívnu cestu.
Jaroslav Moravec: Veľmi pekne ti ďakujem, bolo mi obrovskou česťou.
Jiří Koleňák: Ďakujeme aj vám za pozornosť. Nezabudnite podcast zdieľať, komentovať a odoberať. Tešíme sa na vás pri ďalších epizódach!
