doc. PhDr. PaedDr. Eva Ambrozová, Ph.D., MBA
Riaditeľka a garantka NEWTON Premium, vyučujúca psychológiu a humanitné vedy, expertka na výber, prípravu a rozvoj ľudí v náročnom prostredí
3. 8. 2026 Svet NUG
Reziliencia patrí medzi často skloňované pojmy. Možno práve preto, že ju najviac potrebujeme vo chvíľach, keď veci nejdu podľa plánu. Hovoríme o nej v kontexte práce, osobného života aj vzdelávania. Možno aj preto, že žijeme v dobe, ktorá je často opisovaná ako VUCA – nestála, neistá, komplexná a nejednoznačná.
Svet, v ktorom niekedy nemáme dostatok informácií, a inokedy ich máme toľko, že sa v nich strácame. Svet, kde sa veci rýchlo menia a jednoduché riešenia prestávajú fungovať – alebo naopak, snažíme sa hľadať zložité riešenia a zabúdame, že v jednoduchosti je sila. Aj preto stále hovoríme o kritickom myslení, o schopnosti vracať sa k podstate a používať zdravý sedliacky rozum. V takomto prostredí rastie význam jednej zásadnej schopnosti – schopnosti orientovať sa a konať aj vtedy, keď podmienky nie sú úplne optimálne. Schopnosti zostať funkčný a odolný. Práve tu sa začína reziliencia.
Súčasné odborné poznatky opisujú rezilienciu ako dynamický proces, ktorý vzniká na priesečníku vnútorných zdrojov človeka a podmienok, v ktorých sa pohybuje. Nejde len o „psychickú odolnosť“ v úzkom zmysle slova. Do hry vstupuje schopnosť pracovať s emóciami, flexibilne premýšľať, oprieť sa o sociálne vzťahy či regulovať vlastný stres. Inými slovami – reziliencia je komplexná schopnosť, ktorá sa vyvíja v čase a v reakcii na situácie, do ktorých sa dostávame. A práve preto ju nemožno rozvíjať inak než skúsenosťou.
Na NEWTON University, konkrétne v bakalárskom programe profesijného zamerania Business Leadership, sme sa preto rozhodli neponúkať študentom rezilienciu len ako jednu z prednáškových tém, ale vytvoriť podmienky, v ktorých ju môžu spoznávať a budovať. Hneď v prvom ročníku preto vstupujú do výcviku, ktorý je zámerne postavený mimo komfortnú zónu. Nie preto, aby niečo „vydržali“, ale aby sa stretli sami so sebou v situáciách, ktoré sa nedajú dopredu úplne pripraviť.
Paradoxne práve v týchto chvíľach sa začína skutočné sebapoznanie. Nie vo chvíli, keď o sebe premýšľame, ale vo chvíli, keď konáme – keď sme unavení, pod tlakom, v neistote a keď veci nejdu podľa plánu. Tam sa ukazuje, ako premýšľame, ako reagujeme, kde máme limity – a kde sú len domnelé, teda kde si sami vytvárame bloky v hlave. A práve takého situácie sa najviac podobajú realite, v ktorej budú raz ako lídri fungovať.
Prekážky, s ktorými pracujeme, nie sú kladené preto, aby študentov odradili alebo im ukázali, čo nezvládnu. Práve naopak. Tieto prekážky vkladáme citlivo ako zrkadlo, ktoré študentom pomáha uvidieť, ako fungujú, keď sa ocitajú v špecifických situáciách. Nejde o to, aby sa cítili nepríjemne, ale aby spoznali svoje reakcie v reálnych situáciách – v tíme, v neistote, pri spolupráci. Práve vďaka tomu sa učia, že prekážka nie je nutne negatívna, ale je to príležitosť. Je to cesta k sebe, k pochopeniu vlastného konania a k autentickému rastu. Nejde o to „dokázať si niečo“, ale objaviť, ako môžu zo svojich skúseností rásť – a v tom spočíva skutočná hodnota.
Prekážky, s ktorými pracujeme, nie sú kladené preto, aby študentov odradili alebo im ukázali, čo nezvládnu. Práve naopak. Tieto prekážky vkladáme citlivo ako zrkadlo, ktoré študentom pomáha uvidieť, ako fungujú, keď sa ocitajú v špecifických situáciách. Nejde o to, aby sa cítili nepríjemne, ale aby spoznali svoje reakcie v reálnych situáciách – v tíme, v neistote, pri spolupráci. Práve vďaka tomu sa učia, že prekážka nie je nutne negatívna, ale je to príležitosť. Je to cesta k sebe, k pochopeniu vlastného konania a k autentickému rastu. Nejde o to „dokázať si niečo“, ale objaviť, ako môžu zo svojich skúseností rásť – a v tom spočíva skutočná hodnota.
Súčasťou výcviku je preto aj systematická práca so skúsenosťou. Študenti si vedú osobný denník, v ktorom sa učia oddeliť to, čo sa skutočne stalo, od toho, ako si to vysvetľujú. Učia sa zastaviť, pomenovať situáciu, zachytiť kľúčové momenty a premýšľať o tom, čo to znamená pre ich ďalšie konanie. Práve tu sa zážitok mení na rozvoj.
Veľmi konkrétnu podobu to dostáva v aktivitách, ktoré na prvý pohľad pôsobia jednoducho. Napríklad štafetové varenie gulášu. Vo skutočnosti ide o situáciu, v ktorej sa prepája spolupráca, organizácia, práca s informáciami aj schopnosť rozhodovať sa v priebehu deja. Študenti sa striedajú, nadväzujú na prácu ostatných, musia sa rýchlo zorientovať a prevziať zodpovednosť za ďalší krok. Nejde o to „uvariť guláš“, ale o to, ako fungujú, keď sú súčasťou procesu, ktorý nemajú plne pod kontrolou – čo je presne situácia, ktorú prináša dnešný komplexný svet.
Silnú rolu hrá aj večerné zdieľanie, ktoré sa opiera o témy rituálov, totemov, identity a tímovej súdržnosti. V situáciách, ktoré sú nové a niekedy aj náročné, pomáhajú tieto prvky vytvoriť poriadok a zmysel. Rituály dávajú rámec, totemy dávajú význam. Pomáhajú jednotlivcom aj tímu pomenovať, kým sú, čo ich spája a o čo sa môžu oprieť vo chvíľach neistoty.
A potom sú tu emócie. Silné, niekedy prekvapivé. Radosť z toho, že človek zvládol niečo, o čom bol presvedčený, že nezvládne. Pocit blízkosti s ľuďmi, s ktorými by sa za bežných okolností možno nikdy nespojil. Skúsenosť vzájomnej podpory, ktorá nevzniká z inštrukcie, ale zo situácie.
Je tu však ešte jeden rozmer, ktorý nemožno prehliadnuť. V priebehu výcviku trávia študenti všetok čas spoločne. V dobe, keď digitálne technológie často vedú k izolovanosti, je to návrat k ozajstným vzťahom. Spoločne zdieľané situácie posilňujú rešpekt k druhým a rozvíjajú našu ľudskú stránku, ktorá je v reálnom lídrovstve nenahraditeľná. Učia sa, že byť odolný neznamená byť sám, ale stáť vedľa druhých. A to je cesta nie len k silnejším jednotlivcom, ale aj k silnejšej komunite.
Práve tu sa začína meniť niečo podstatné. Nie v tom, čo si myslíme o svete, ale v tom, čo si myslíme o sebe. Posilňuje sa vnímanie vlastnej účinnosti (self-efficacy) – pocit, že veci dokážem zvládnuť, že mám vplyv, že sa na seba môžem spoľahnúť. V profesijnom kontexte sa potom práve táto schopnosť ukazuje ako kľúčová: umožňuje ustáť tlak okolia, zvládala konfliktné očakávania a zostať v kontakte s vlastnými hodnotami aj v situáciách, keď nemáme oporu vo formálnej autorite.
Výcvik reziliencie však nie je len o prekonávaní prekážok. Je aj o pravdivosti. V našom poňatí lídrovstva vedieme študentov k autenticitě. Nechceme, aby hrali roly, ktoré nie sú ich. Naopak: vedieme ich k tomu, aby do tých rolí vstupovali sami za seba. Autentický líder nie je ten, kto niečo predstiera, ale ten, kto je v súlade so sebou. A práve preto je táto cesta k sebe – k vlastným hodnotám, emóciám, limitom aj silným stránkam – tou najautentickejšou prípravou na vedenie druhých.
Možno najdôležitejšie uvedomenie si však zostáva jednoduché: Kvalita nášho života nevzniká tým, že sa vyhneme náročným situáciám. Vzniká tým, ako sa k nim postavíme.
Výcvik reziliencie, ktorý je súčasťou bakalárskeho programu profesijného zamerania Business Leadership, je predovšetkým o sebaskúsenostnom učení. Toto učenie v sebe vždy nesie zmenu – zmenu, ktorú si človek prežije a odpracuje. Pretože práve tá má šancu zostať.
A možno práve tu sa to celé uzatvára: Jediná zmena, ktorá skutočne funguje, je tá, ktorú si človek odpracuje sám.
Riaditeľka a garantka NEWTON Premium, vyučujúca psychológiu a humanitné vedy, expertka na výber, prípravu a rozvoj ľudí v náročnom prostredí
3. 8. 2026 Svet NUG
Více ze světa NEWTONu
Upozornenie