Aktuálne pracujete v communication departmente pre Louis Vuitton, kde sa venujete visual merchandisingu. Pomáha vám strategické a manažérske myslenie z vysokej školy?
Rozhodne áno, o všetky svoje doterajšie znalosti sa každý deň opieram. Pomáhajú mi zachovať si pokoj aj v prostredí tak dynamickej medzinárodnej spoločnosti.
Pracujem priamo v ich flagship butiku na milánskej luxusnej nákupnej ulici Via Montenapoleone. Obchod má viac ako 4 500 metrov štvorcových a jeho súčasťou je navyše kaviareň a reštaurácia. Okrem komunikácie som teda denne obklopená aj predajom a riadením takto rozsiahleho retailového priestoru. Len na tejto pobočke nás pracuje 150 a ja som súčasťou sedemčlenného visual tímu.
Počas jedného z prvých školení mi povedali, že som vlastne „silent client advisor“ (tichý nákupný poradca). Moja práca totiž priamo podporuje predaj, aj keď nie som v priamom kontakte so zákazníkom. Preto by som povedala, že visual merchandising je kombináciou oboch.
Je visual merchandising skôr umenie, alebo čistá psychológia predaja?
Počas nočných zmien, kedy inštalujeme nové kolekcie, vytvárame výklady alebo meníme expozície, sa z toho stáva skôr forma umenia. V firme takejto veľkosti sa síce riadime veľmi detailnými guidelines z centrály v Paríži, kam musíme každú zmenu nafotiť a poslať na schválenie, ale aj tak v týchto situáciách nachádzam priestor pre vlastnú kreativitu. Najviac ma baví tvorba accessories walls (steny s doplnkami) a textile & jewellery counters (pulty s textilom a šperkami). Práve tam môžem pracovať s detailmi, ktoré sú mi blízke oveľa viac než napríklad veľké steny s kabelkami alebo ready-to-wear kolekciami.
Svet vysokej módy sa dynamicky mení. Ako dnešná generácia definuje „luxus“? Stačí im exkluzivita a história brandu, alebo vyžadujú skôr udržateľnosť a digitálne inovácie?
Myslím si, že dnešný luxus už nie je o nedosiahnuteľnej exkluzivite. Naopak. Na vlastnej koži vidím, aké dôležité je byť welcoming (vítajúci), inclusive (inkluzívny) a schopný vytvárať komunitu okolo značky.
Súčasťou nášho obchodu je už spomínaná Louis Vuitton Café. Aj počas pokojných dní, kedy je samotný obchod takmer prázdny, býva kaviareň plná a často sa pred ňou tvorí rad. Je to spôsob, ako môžu ľudia zažiť svet značky a stať sa jeho súčasťou bez toho, aby museli utrácať tisíce eur za produkty. Čo sa týka histórie a udržateľnosti – myslím si, že je to skôr o tom, akým spôsobom ich značka komunikuje. Pokiaľ je to zábavnou a angažovanou formou, dnešná generácia to prijme.
Na NEWTONe sa veľa staví na podnikateľské prostredie a networking. Pomohla vám táto komunita formovať dravosť a odvahu posielať životopisy do top svetových módnych domov?
Ja som sa nikdy nebála ísť si za tým, čo som chcela a chcem. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že vás odmietnu. NEWTON ma v tomto presvedčení len utvrdil a ukázal mi, že mieriť vysoko nie je sebecké ani naivné. Naopak, často je to jediný spôsob, ako skutočne uspieť.
Čo by ste poradila študentom, ktorí majú pred sebou svoju bakalárku a možno ešte úplne netušia, akým obrovským odrazovým mostíkom môže ich záverečná práca byť?
Píšte o tom, o čom premýšľate aj vo svojich voľných chvíľach. Nechcem použíвать klasické klišé, že by ste sa mali zaoberať tým, čo vám nedá spať. Ale naozaj píšte o tom, nad čím premýšľate, keď si ráno čistíte zuby alebo keď varíte.
Mne osoberne to pomohlo objaviť nové otázky, súvislosti a smery, ktorým sa môžem venovať aj po dokončení školy. Na veľa aspektov života sa dnes pozerám optikou budovania značky – asi je to už profesijná deformácia. Keď však budete písať o niečom, čo vás skutočne baví, stane sa tá práca prirodzenou súčasťou vás samotných.
