Jiří Koleňák: Volám sa Jiří Koleňák a vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Úspěšní, kde spolu s mojimi hosťami odhaľujeme princípy a návyky, ktoré z nich robia úspešných ľudí. Dnes mám hosťa, ktorý stojí na čele jednej z najvýznamnejších firiem v oblasti facility managementu v Česku. Jeho meno je spojené s transformáciou spoločnosti Atalian, ktorá sa pod jeho vedením premenila na modernú firmu s pevnou víziou, silnou kultúrou a motivovanými ľuďmi. Daniel Digoň, generálny riaditeľ Atalian – muž, ktorý verí v autenticitu, disciplínu a silu ľudskosti v lídershipe. Jeho prístup "Human to Human" ukazuje, že vedenie firmy môže stáť na hodnotách, dôvere a úprimnosti bez toho, aby tým trpela výkonnosť. Mimo práce ho nájdete pri vode: je nadšený freediver, kiteboarder a rybár. O svojom vzťahu k vode hovorí, že ho učí pokore, rovnováhe a zároveň z neho robí lepšieho lídra. Dnes sa budeme rozprávať o transformácii firmy, modernom lídershipe, hodnotách aj o tom, ako sa prepája biznis s ľudskosťou. Ahoj Daniel, vitaj v podcaste.
Daniel Digoň: Ahoj Jirko, ďakujem za krásne predstavenie a pozdravujem poslucháčov.
Jiří Koleňák: Daniel, čo ti v posledných dňoch urobilo najväčšiu radosť?
Daniel Digoň: Minulý víkend, keď môj malý syn hral futbal a dal svoj prvý hetrik. S futbalom len začína a bojuje s motiváciou, takže tento moment ho obrovsky nakopol, aby pokračoval ďalej.
Jiří Koleňák: Aké boli tvoje začiatky v Ataliane? Ako sa tento príbeh začal?
Daniel Digoň: Nastúpil som počas pandémie, okolo roku 2020–2021. Oslovil ma môj bývalý šéf s tým, že firma má skvelý potenciál, no je vo veľmi zlom stave. Hľadal som novú výzvu a prijal pozíciu finančného riaditeľa (CFO). Realita bola ešte horšia, než som si myslel. Nastupoval som v covide, v kanceláriách sedeli v priemere dvaja ľudia a niektorých kolegov som osobne uvidel až po pol roku. Začiatky boli mimoriadne náročné.
Jiří Koleňák: Pamätáš si na moment, kedy si sa rozhodol prevziať firmu ako generálny riaditeľ (CEO)?
Daniel Digoň: To rozhodnutie neprišlo odo mňa. Po roku od môjho nástupu nastala organizačná zmena a vedenie skupiny ma oslovilo, aby som firmu prevzal celkovo.
Jiří Koleňák: Čo bolo v tom okamihu najväčšou výzvou?
Daniel Digoň: Zlomená dôvera zamestnancov. Ľudia prestali veriť, že firma má budúcnosť. Atalian mal skvelú históriu a výsledky, no časté zmeny manažmentu všetko rozvrátili – bol som piaty generálny riaditeľ za tri roky! Zamestnanci si hovorili: "Príde ďalší na pol roka, niečo rozrobí a odíde." Najdôležitejšou úlohou bolo vrátiť ľuďom vieru, že firma môže byť opäť úspešná.
Jiří Koleňák: Veril si už vtedy, že sa ti podarí taká výrazná transformácia?
Daniel Digoň: Viera prichádzala postupne. Základ bol dobrý – mali sme jedno z najrenomovanejších klientskych portfólií v republike (banky, retailoví giganti) a veľa schopných ľudí. Chýbala však spoločná kultúra, súdržnosť a vízia. Vidina silného základu mi dávala nádej, hoci garantovať úspech som vtedy nemohol.
Jiří Koleňák: Čím si začal? Aké boli tvoje prvé kroky?
Daniel Digoň: Firemná kultúra bola v katastrofálnom stave. Ľudia si na chodbe nezdravili a pozerali do zeme. Moja prvá manažérska porada sa skončila fyzickým napadnutím dvoch členov tímu, ktorí sa pohádali tak, že sa držali pod krkom!
Pochopil som, že ak mám vrátiť dôveru ľuďom, musím najprv sám stopercentne uveriť zmene. Využil som poučku z koučovacej knihy: napísal som si na papier vlastnú víziu – Staniť sa prvou voľbou na trhu facility managementu – a definoval konkrétne kroky k jej dosiahnutiu. Keď som víziu predniesol na porade, sprvu jej nikto neveril. Trvalo rok a pol poctivej práce, kým ľudia uvideli, že to myslím vážne, a kultúra sa začala otáčať.
Jiří Koleňák: Písanie vízie na papier pre seba samého sa ukazuje ako kľúčový návyk lídrov. Čo bolo pri transformácii dôležitejšie: firemná kultúra alebo efektivita?
Daniel Digoň: Jednoznačne firemná kultúra. Efektivita bola prirodzeným dôsledkom zlepšenia kultúry.
Samozrejme, v kríze musíte nasadiť krízové riadenie a dočasný mikromanažment. Urobili sme radikálne rezy v efektivite – zúžili sme zameranie firiem. Facility management zahŕňa desiatky služieb. My sme robili všetko, no v ničom sme neboli špičkoví. Položili sme si otázku: "V čom môžeme byť najlepší v Česku?" Služby mimo nášho jadra sme zrušili – napríklad sme prestali čistiť kanalizácie, keďže na to existujú špecializované firmy. Zúženie fokusu nám umožnilo sústrediť sily na to podstatné.
Jiří Koleňák: Tvrdíš, že zamestnanec je na prvom mieste, no zároveň vyžaduješ prísnu disciplínu. Ako to vyvažuješ?
Daniel Digoň: Disciplína a starostlivosť o ľudí idú ruka v ruke. Úspešný tím musí byť disciplinovaný. Šport ma naučil, že disciplína je základným kameňom každého úspechu.
Na téme home office to vysvetľujem tímu takto: "Predstavte si dva futbalové tímy. V prvom trénuje každý hráč na inom mieste a v inom čase. V druhom trénujú všatci spoločne v rovnakom čase na rovnakom ihrisku. Ktorý tím bude úspešnejší?" Líderstvo je o ľuďoch, no v rámci pevne stanovených pravidiel.
Jiří Koleňák: Ako vedieš ľudí k zmenám, aby v nich videli príležitosť a nie hrozbu?
Daniel Digoň: Prirodzene máme voči zmenám odpor z obáv z neznámeho. Môj prístup stojí na osobnom príklade. Keď sme zavádzali AI nástroje (Microsoft Copilot), najprv som si technológiu osvojil sám. Až keď som pochopil jej fungovanie v praxi, predstavil som ju kolegom. Adaptácia bola vďaka tomu oveľa rýchlejšia.
Jiří Koleňák: Podľa čoho spoznáš, že sa zmena podarila?
Daniel Digoň: Keď prichádzajú reálne výsledky a kolegovia sami povie: "Mal si pravdu, toto nám výrazne uľahčilo prácu."
Jiří Koleňák: V Ataliane využívate drony aj upratovacie roboty. Musel si zamestnancov presviedčať, že im roboty nevzmeú prácu?
Daniel Digoň: Boli som prekvapený, aký strach robotizácia vyvolala. Pred tromi rokmi sme nasadili prvých upratovacích robotov. Zažili sme vtipné aj drahé incidenty – od zamestnancov, ktorí stavalivo vozíky do cesty robotom, aby ich zablokovali, až po prípad, kedy zamestnanec úmyselne otvoril poklop od kanála, do ktorého robot spadol a vznikla škoda 300 000 Kč!
Každá nová technológia prináša pôrodné bolesti – ľudia sa kedysi bál parného stroja aj vakcín. Našou úlohou je ukázať ľuďom, že robotizácia je príležitosť.
Jiří Koleňák: Aký konkrétny nástroj používaš na prekonanie strachu z technológií?
Daniel Digoň: Ukazujeme zamestnancom reálny úžitok. Upratovací robot zvládne veľké, monotónne plochy. Namiesto celodenného jazdenia na vozíku po rovnakej trase robí robot rutinu a zamestnanec sa môže venovať zaujímavejšej, odbornejšej práci s vyššou pridanou hodnotou.
Jiří Koleňák: Aký je prístup klientov k robotizácii?
Daniel Digoň: Cítime obrovský dopyt po robotizácii a inováciách, aj v súvislosti s ESG. Roboty však nie sú vhodné pre každý priestor. Máme špecializovaný tím, ktorý najprv otestuje členitosť a typ podlahy u klienta a na základe dát rozhodne, či robotizácia dáva zmysel.
Jiří Koleňák: Vzdelávate aj klientov?
Daniel Digoň: Áno. Prispievame do odborných publikácií o facility managemente, organizujeme workshopy a radíme klientom 3 až 4 roky pred stavbou ich nových centrál. Ergonomia priestoru má obrovský dopad na budúce prevádzkové náklady. Príkladom sú členité sklenené fasády – čistenie zložitej fasády vyžaduje horolezcov či drony, zatiaľ čo rovnejší architektonický návrh ušetrí klientovi polovicu prevádzkových nákladov.
Jiří Koleňák: Poradenstvo roky dopredu vyžaduje silný vzťah s klientom.
Daniel Digoň: Facility management sú služby a služby patria ľuďom. Až 80 % našich nákladov tvoria osobné náklady. Čím lepší vzťah si naši ľudia vytvoria s klientom, tým kvalitnejšia a dlhodobejšia je naša spolupráca.
Jiří Koleňák: Tvoj lídership stojí na štyroch stĺpoch: Disciplína, Autenticita, Konzistentnosť a Odvaha. Vyvíjali sa tieto hodnoty časom?
Daniel Digoň: Určite áno:
- Disciplína: Základný kameň úspechu zdedený zo športu a od prísneho otca.
- Autenticita: Ak chcete zapaľovať druhých, musíte sami horieť. V manažérskych úlohách nosíme rôzne profesijné "kostýmy", no vnútorná opravdivosť musí zostať zachovaná.
- Konzistentnosť: Inšpirovaná Simonom Sinekom – lídership nie je o občasných veľkých gestách, ale o malých každodenných činoch (ranný pozdrav kolegom, pravidelné informovanie o výsledkoch).
- Odvaha: Schopnosť robiť správne rozhodnutia aj pod obrovským tlakom.
Pri mojom nástupe sme museli vymeniť drsného dodávateľa v koženej bunde. Večer pred stretnutím mi kolega v garáži hovorí: "Počul som, že ich chcete vymeniť. Predošlého riaditeľa v inej firme zavreli na dva dni do kufra auta a vozili po Šumave!" Strach maľuje čierne scenáre a celú noc som premýšľal, ako sa zmestím do kufra. Päť minút pred poradou vtrhol do kancelárie kolega s úsmevom: "Je to dobré, prišli na žltom Lamborghini, to nemá kufor!"
Rokovanie prebehlo v pokoji, zmluvu sme ukončili a viac sme sa nevidel. Nevedno, či bola historka pravdivá, no naučila ma, že strach vedie k zlým rozhodnutiam, zatiaľ čo odvaha posúva firmu vpred.
Jiří Koleňák: Čo pozoruješ na tíme, keď má autentického lídra?
Daniel Digoň: Autenticita je nákazlivá. Keď som vo firme začínal v najhlbšej kríze, pýtal som sa neskôr kolegov, prečo vtedy neodišli. Odpovedali: "Zostali sme, lebo sme videli, že to s reštrukturalizáciou myslíš autenticky vážne." Príklad lídra priťahuje ostatných.
Jiří Koleňák: Hovoríš, že viesť znamená "byť s ľuďmi, nie nad nimi". Ako sa to prejavuje v praxi?
Daniel Digoň: Cez drobnosti. Každé ráno si vezmem kávu a prejdem sa po kanceláriách, porozprávam sa s kolegami a vyriešime množstvo operatívnych vecí. Máme otvorené dvere, organizujeme mesačné Town Hall stretnutia pre kľúčových zamestnancov a dvakrát ročne chodíme s manažmentom na trojdňové strategické offsite porady.
Jiří Koleňák: Čo si sa o sebe naučil vďaka tomuto prístupu?
Daniel Digoň: Som prirodzený introvert. Ľudia ma vyčerpávajú a energiu dobíjam v samote. Dlho som sa spoločnosti vyhýbal, no zistil som, že ľudia ma zároveň obrovsky nabíjajú a inšpirujú. Bez ľudského kontaktu začínam stagnovať.
Jiří Koleňák: Mám to rovnako. Z hľadiska osobnostnej diagnostiky som introvert, no naučil som sa fungovať ako "profesijný extrovert". Vnímam to ako vedomé rozhodnutie nájsť v práci s ľuďmi energiu.
Daniel Digoň: Presne tak.
Jiří Koleňák: Prechod z pozície CFO na CEO býva prechodom k väčšej slobode rozhodovania. Aký bol pre teba?
Daniel Digoň: Mám finančné vzdelanie, no vždy ma ťahala biznisová stránka. Prechod na CEO bol však ťažší, než som čakal. Ako CFO hľadíte na riaditeľa s pocitom: "Veď rozhodnutia sú jasné na základe tabuliek, ktoré som vypočítal."
V roli CEO však čelíte nevysloveným výzvam – najmä osamelosti na vrchole. Ako CFO máte kolegov na rovnakej úrovni. Ako CEO ste na finálne rozhodnutia sám. Majiteľov v zahraničí nezaujíma, ako sa dnes cítite, vyžadujú výsledky.
Jiří Koleňák: Ako sa u bývalého finančníka zrodila filozofia "Human to Human"?
Daniel Digoň: Názov "Human to Human" vznikol pred dvoma rokmi. Uvedomili sme si, že naše služby stoja výhradne na ľuďoch:
- Prevádzková rovina: Nestaráme sa o budovy, ale o ľudí v nich. Naši zamestnanci vytvárajú komfortné prostredie pre klientov v kanceláriách.
- Manažérska rovina: Ako CEO nevidím všetkých 300+ klientov denne. Vidím však svoj tím. Ak sa dobre postarám o svoj top manažment, ten sa postará o stredný manažment a stredný manažment sa postará o frontline zamestnancov, ktorí denne prinášajú hodnotu klientovi.
Jiří Koleňák: Ako tento prístup mení riešenie konfliktov?
Daniel Digoň: Konflikt je prirodzený. Kľúčom je riešiť ho konštruktívne, bez emócií a nevyhýbať sa mu. Zdravá diskusia bez kriku a útokov posúva firmu vpred.
Jiří Koleňák: Ako v korporátnom prostredí udržať opravdivosť bez straty profesionality?
Daniel Digoň: Vyžaduje to sebadisciplínu a vyvarovanie sa takzvanej "pasce autenticity" (authenticity trap) – pocitu, že z pozície moci si môžete dovoliť správať sa k ľuďom nevhodne.
Profesionalita je o disciplíne a dodržiavaní pravidiel. Tímu hovorím: "Na akom ihrisku hráme? V okresnej súťaži chodia hráči na tréning po dvoch pivách. My hráme v prvej lige na štadióne v Edene – patríme medzi TOP 10 firiem v obore. To vyžaduje čisté dresy, dochvíľnosť a profesionálny výkon."
Jiří Koleňák: Voda, freediving a rybolov ti pomáhajú udržiavať pokoj v chaose. Prenášaš tento pokoj do práce?
Daniel Digoň: Voda je pre mňa psychohygienou. V kancelárii mám fotky z freedivingu a rybárske návnady ako pripomienku odpočinku. Tím vediem k tomu, aby mali vlastné koníčky. Udržiavanie rovnováhy medzi intenzívnou prácou a intenzívnym odpočinkom je kľúčom k prevencii vyhorenia.
Raz som sa rozprával s trénerom Usaina Bolta. Na otázku, kedy podáva Bolt najlepší výkon, odpovedal: "Keď má v rovnováhe 8 hodín spánku, 8 hodín tréningu a 8 hodín psychického relaxu (hranie videohier)." Tento baťovský princíp 8-8-8 uplatňujem u seba aj v tíme.
Jiří Koleňák: Ako vyzerá tvoj bežný týždeň vo funkcii CEO?
Daniel Digoň: Pondelky a utorky venujem administratíve a poradám v kancelárii. Od stredy do piatku pracujem v teréne u klientov a na pobočkách. Prácu sa snažím končiť o 17:00, aby som sa venoval rodine.
Jiří Koleňák: Čo ti pomáha zvládnuť extrémny tlak?
Daniel Digoň: Rodina a vodné športy. Môj pracovný výkon priamo závisí od psychickej pohody doma. Rodinné zázemie je mojím bezpečným prístavom.
Používam paralelu žonglovania s loptičkami: "Manažér žongluje s loptičkami ako rodina, práca, zdravie, priatelia. Niektoré loptičky sú z gumy (napr. práca) – ak padnú, odrazia sa späť a nájdete si novú. Niektoré sú však zo skla (rodina, zdravie) – ak padnú, rozbijú sa." Líder musí vedieť, ktoré loptičky sú gumené a ktoré sklenené.
Jiří Koleňák: Spomenieš si na manažérsku chybu, za ktorú si dnes vďačný?
Daniel Digoň: Na začiatku kariéry som z túžby stať sa do 30-tky finančným riaditeľom podkopal svoju šéfku, ktorá ma zaučila, len aby som získal jej pozíciu.
Keď som pozíciu získal, namiesto eufórie prišlo prázdno. Pochopil som, že kariérny posun nestojí za zničenie vzťahov. Nedávno, keď majitelia skupiny rokovali so mnou mimo môjho priameho nadriadeného, okamžite som šéfa informoval. Vzťahy a čestnosť sú viac než pozícia.
Jiří Koleňák: Ako pracuješ s neúspechom v tíme?
Daniel Digoň: Aplikujeme winning mindset. Výhry aj prehry sú prirodzené, no z prehier robíme dôsledný debrief a analýzu.
Inšpirujem sa športom: Michael Jordan minul najviac rozhodujúcich striel v histórii, no bol najlepším hráčom; Barry Bonds mal najviac homerunov, ale aj najviac strikeoutov. Každý neúspech je krokom k budúcemu úspechu.
Jiří Koleňák: Ako definuješ úspech?
Daniel Digoň: Zanechať veci v lepšom stave, než v akom som ich našiel (princíp Tima Cooka z Applu). Úspechom je pre mňa aj osobný rast a neustály posun.
Jiří Koleňák: Čo by si poradil svojmu mladšiemu ja?
Daniel Digoň: Aby sa tak neponáhľal. S vytrvalosťou a konzistentnosťou človek do cieľa dorazí aj bez zbytočného tlaku a poškodzovania vzťahov.
Jiří Koleňák: Akú úlohu hrá v úspechu pokora?
Daniel Digoň: Obrovskú. S rastúcou mocou rastie riziko arogancie. V prvej firme v telekomunikáciách ma poslali na školenie do Švajčiarska – limuzínou a do 5-hviezdičkového hotela. Hrebienok mi okamžite narástol. V ďalšej firme som šiel na rovnaké školenie autobusom a spal v hosteli!
Vtedy som pochopil, že vážnosť patrí pozícii, nie mne ako človeku. Pozícia sa môže zajtra zmeniť, no pokora vám zostane.
Jiří Koleňák: Aký vzkaz by si nechal mladým ľuďom a študentom?
Daniel Digoň: Verte v ľudí. Vo vnútri je každý človek dobrý, no mnohí si nesú rany z minulosti, ktoré sa prejavujú agresiou či neistotou. Úlohou lídra je hľadať v každom človeku to dobré a rozvíjať ho.
Jiří Koleňák: Hovorí Daniel Digoň. Daniel, veľmi pekne ti ďakujem, že si prijal pozvanie a podelil sa s nami o svoju cennú cestu.
Daniel Digoň: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie, veľmi si to vážim.
Jiří Koleňák: Ďakujeme aj vám za pozornosť. Nezabudnite podcast zdieľať, komentovať a odoberať. Tešíme sa na vás pri ďalších epizódach!
