Zdanenie ťažby vo vesmíre: Sting a NEWTON na čele medzinárodného výskumu

Ľudstvo sa postupne približuje k míľniku, keď začne získavať nerastné suroviny mimo planéty Zem. Zatiaľ čo technologické firmy spolu s vedcami a vesmírnymi agentúrami vyvíjajú nástroje, ktoré umožnia ťažbu na ďalších vesmírnych telesách, ekonómovia zo Sting University a NEWTON University už riešia kľúčovú otázku: aké daňové pravidlá by mali platiť?

V spolupráci so zahraničnými kolegami pripravili publikáciu, ktorá analyzuje rôzne regulačné scenáre vrátane toho, ako by sa mohli rozdeliť daňové výnosy v prípade kontaktu s mimozemskými civilizáciami.

Ťažba vo vesmíre, či už na asteroidoch, mesiacoch alebo iných planétach, už nie je len témou pre fanúšikov sci-fi. Ide o reálnu ambíciu, ktorá môže zásadne zmeniť spôsob nakladania s prírodnými zdrojmi nielen na Zemi, ale aj v budúcich vesmírnych kolóniách.

Na tento trend reaguje nedávno publikovaná štúdia Important Aspects when Designing a Mining Tax in Outer Space, ktorá nadväzuje na dlhodobý ekonomický a vesmírny výskum realizovaný na Sting University a NEWTON University.

Na jej príprave sa podieľal medzinárodný tím. Pavel Semerád, prorektor Sting University, a Petr Zimčík, vedúci Centra ekonomiky a dátovej analytiky na NEWTON University, spolupracovali s Marianom Dobranschim z „Nicolae Balcescu“ Land Forces Academy v rumunskom Sibiu a Piotrom Lutym z Wroclaw University of Economics and Business v Poľsku.

Dlhodobá vízia: Zdanenie ako nástroj mieru

Hoci sa zdanenie ťažby vo vesmíre môže na prvý pohľad javiť ako okrajová téma, historické skúsenosti z európskej expanzie a vzniku zámorských kolónií naznačujú opak. Funkčný a spravodlivý daňový systém môže byť kľúčový pre udržanie dlhodobej stability a mieru.

Už v roku 2023 predstavil Semerád víziu trojfázovej progresívnej dane, ktorá reflektuje postupný vývoj vesmírneho dobývania. Návrh reagoval na ekonomické nerovnosti medzi štátmi na Zemi, na možné budúce osamostatnenie vesmírnych kolónií aj na potenciálne stretnutie s mimozemskými civilizáciami. Súčasťou návrhu bolo aj vytvorenie centrálneho daňového orgánu a metodiky na určenie daňového základu podľa trhových cien komodít.

Ukotvené v ekonomických a vedeckých teóriách

Nová publikácia tento rámec ďalej rozvíja a skúma, ako by sa takýto daňový systém dal navrhnúť v praxi. Autori vychádzajú zo širokého spektra ekonomických konceptov vrátane inflácie na Zemi, hodnoty amerického dolára či Lafferovej krivky.

Zohľadňujú aj vedecké perspektívy, ako je Fermiho paradox, Drakeova rovnica odhadujúca počet komunikujúcich civilizácií vo vesmíre, či Kardaševova škála, ktorá klasifikuje civilizácie podľa úrovne ich energetickej spotreby.

Zásada opatrnosti v medzigalaktickom meradle

Jedným z najzaujímavejších aspektov štúdie je aplikácia tradičnej účtovnej zásady opatrnosti. Medziplanetárne cestovanie a ťažba zdrojov sa môžu jedného dňa dostať do konfliktu s územiami, ktoré si už predtým nárokovala vyspelejšia mimozemská civilizácia. V takom prípade by kompenzácia ekonomických prínosov mohla byť rozhodujúcim faktorom pre zachovanie mierových vzťahov.

Vedci preto navrhujú, aby sa toto teoretické riziko zohľadnilo už pri samotnom návrhu daňového systému. Časť daňových výnosov z každej jednotky vyťažených vesmírnych surovín by sa mohla presunúť do rezervného fondu. Tento fond by slúžil ako poistka pre prípadné budúce vyrovnania majetkových nárokov alebo iných sporov. Podľa autorov by takýto preventívny prístup výrazne posilnil pozíciu ľudstva pri budúcich rokovaniach o správe a využívaní vesmírneho priestoru.

Záver: Sme pripravení na budúcnosť?

Táto publikácia ukazuje, ako výskumné tímy prekračujú tradičné hranice akademických disciplín. Zároveň poukazuje na to, že účtovníctvo a dane môžu zohrávať významnú úlohu pri formovaní budúcnosti ľudstva mimo planéty Zem.

Celá kapitola je dostupná prostredníctvom vydavateľstva Springer Nature.

Viac informácií o výskume z roku 2023 nájdete v časopise Space Policy.